Sedem rokov v zbore sa na človeku chtiac, či nechtiac podpíše. Vo mne tento podpis zanechala klasická sakrálna hudba od Mozarta, Schuberta, Dvořáka či Pucciniho a slovenské i české ľudovky. Moderná sakrálna tvorba s množstvom disharmónií ma nejako nenadchla, no je to súčasťou doby a treba to rešpektovať. Ale vráťme sa ku koncertu.
Trocha omeškaný začiatok sa niesol v duchu sakrálnej tvorby, teda chrámových piesní v latinčine. Nie som tradične veriaci človek ale autori, ktorí písali a píšu piesne Bohu, do toho dávajú srdce a dušu. Určite im nemožno vyčítať komerčnosť :) Ako prvý sme si vypočuli cyklus Fiat Lux (Buď svetlo) od súčasného košického skladateľa Norberta Bodnára. Človek mal ozaj pocit svetla najmä dominanciou sopránových partov, množstvom sól pre jednotlivé hlasy a krásnych čistých harmónií. Mimochodom, Collegium Technicum premierovalo dve diela Norberta Bodnára. Osobne odporúčam si vypočuť nádhernú Malú vianočnú omšu pre detský zbor.
Ďalším zaujímavým kúskom bol Triptych od slovenského skladateľa Ivana Hrušovského. K tomuto skladateľovi mám zvláštny vzťah. Ako zborista som sa strašne nerád učil jeho sakrálne skladby, lebo boli náročné a jednotlivé časti skladby pre daný hlas spolu nejako nesúviseli. Ak sa to však dalo celé dokopy a spievali všetky hlasy, skladba bola super. Rovnaké bolo aj toto dielo. Triptych je písaný v staroslovienčine a ako jednotlivé hlasy prepletajúce sa medzi seba tvoria (na Hrušovského pomery) krásnu celistvú harmóniu. Mal som pocit, ako keby sa nad celým zborom vznášalo čosi magické. Možno to bol duch samotného Ivana Hrušovského, ktorý sa prišiel pozrieť na svoj obľúbený miešaný zbor :)
V prvej časti sme si ešte vypočuli skladbu V domu otca mojevo od Juraja Hatríka a Magnificat od skladateľa Arvo Pärta. Sú to skladby pre náročnejšieho počúvača, teda vlastne poslucháča a ako vravím, moderná sakrálna tvorba s disharmóniami mi veľa nehovorí ale podanie bolo vskutku zaujímavé.
Druhá časť koncertu pokračovala po krátkej pauze. Zbor nastúpil v menej formálnom oblečení, čo predznamenávalo iný hudobný žáner. Začali sme skladbou Bezpečnost od Petra Erbena a pokračovali zborovým "medley" s názvom ABBA Cappella od Roineho Janssona, kde sme si mohli vypočuť známe hity ako Take a chance on me, Dancing Queen, Does your mother know, Mamma Mia, Money, money, money, či The winner takes it all. Blisla sa najmä skvelá altová sólistka, ktorá zvládla svoj part bravúrne. Po chvíli sme zasa ABBU vymenili za Johna Lennona a Paula Mc Cartneyho a ich pesničku Michelle v rovnako zaujímavom podaní.
Posledná časť sa niesla v znamení ľudoviek. Ruská Neznakomka od Jurija Falika je krásnou ukážkou toho, ako Rusi dokážu napísať dvojminútovú skladbu pre zbor, v ktorej sa vystrieda jemnučké piano aj ruská veľká duša. Po Neznakomke Peťo Nagy (ale nie ten čo spieval Korálky od Natálky) spolu so zborom odviedli skvelý kus práce pri ľudovke Ó láska, láska. Po nej nasledovali Ej, hrajte že mi hrajte a Tancuj, tancuj. Vidno, že Slovač má bohatú folklórnu históriu, lebo ľudia sa doslova hýbali na sedadlách a poviem vám, že pri podaní týchto dvoch skladieb Collegiom Technicom by tancoval aj Stephen Hawking.
Po dĺĺĺĺĺĺĺhom potlesku bol ešte prídavok, v ktorom opäť zahviezdila skvelá altistka. Prídavok bol opäť od ABBY a piatimi slovami vyjadril to, čo som potom ešte raz zopakoval v šatni.
THANK YOU FOR THE MUSIC
(for giving it to me)
