Pre Pána Boha. Alebo ja radšej - milá moja Matička Príroda. Ach.
Je to celé na hlavu postavené. Vysvetlí mi niekto prosím, ako sa môžu ľudia dohadovať o tom, či si príroda poradí alebo neporadí sama?
Už len z tej formulácie je mi zle. Ale tak sa to hovorí. V kruhoch verejnosti, v kruhoch odborných, v kruhoch ochranárskych, v kruchoch politických. Až sa mi z tých kruhov točí hlava.
Počul som už aj: "Neverím vo všemocnosť Matky Prírody". UFF!
Národ Tunguzov žijúci v tajge na juhu Sibíri chápal túto problematiku veľmi hlboko. Oni vedeli, že do Tajgy nesmú zasahovať, že si Tajgu musia ctiť a Tajga im poskytne všetko, čo kedy môžu potrebovať. Týmito ideami žili dlho. Až kým neprišiel VOSR.
Poukazujem na ten prístup: Tajga sa o nás stará. Poskytuje nám všetko, čo potrebujeme.
Predstavte si toto: O tajgu sa musíme starať. Vymyslíme pre tajgu koncepciu dlhodobého manažmentu a tajga bude zdravá. Budeme ju menežovať a...
A čo vlastne? Načo ju manažujeme keď ju nepotrebujeme? Kultúra? Budeme sa na ňu chodiť pozerať?
To by tí Tunguzovia tomu dali, však? Pekní trulovia, pomysleli by ste si...
...
Nie milí moji, Príroda nás nepotrebuje. Nepotrebuje žiadne bezpečnostné opatrenia, žiadne protipožiadne pásy, žiadne výchovné prebierky, žiadnu selekciu svojich detí na ŠKODNÚ, LOVNÚ a CHRÁNENÚ, žiadne EIA rozhodnutia, žiadnych úradníkov, žiadne granty, žiaden manažment veľkých šeliem, žiadne ťažby prestarnutých porastov, žiadne postreky toxickými chemikáliami, ani žiadne výskumy, žiadnych vedcov, žiadne podporné stanoviská, žiadne chránené areály a žiadnych tučných ujov v zelených cudzokrajných habitoch, ktorí sa o ňu starajú.
Sú to presne oni, klamári, kto sa nás, verejnosť, snaží presvedčiť, že je ich treba. Ale nie je. Poľovníctvo je prežitok, status a sexuálna úchylka a lesníctvo je spôsob, ako zaplatiť tie drahé terénne autá NISSAN NAVARA, ďalekohlady SWAROVSKI a guľovnice BERETTA.
Otázka vôbec nestojí tak - či to príroda zvládne sama. Ona to zvládne. Zvláda to každý deň. Má 3,35 miliardy rokov skúseností a kopec trpezlivosti. O tom nedebatujeme!
VŠETKO, úplne všetko, čo dokážeme my, ľudia, homo sapiens, máme od Nej. Ona to dokáže tiež. Iba lepšie. Má lepšie spracované analýzy, má dlhodobejšie výskumy, má výkonnejší hardvér, dokáže rýchlejšie reagovať na potrebu zmeny. Spolahlivejšie nachádza chyby a opravuje ich. A dokáže aj to, čo my nie. Stámilióny rokov koná veci, ktorým my sme ešte nestihli pochopiť.
Otázka stojí inak - či chceme a či vôbec sme schopní ustúpiť aspoň o jeden jediný maličký krôčik, uznať Matku Prírodu a pokloniť sa Jej s POKOROU. Pokora je, čo nám chýba. Títo lesníci a poľovníci jej nemajú ani trochu.
Zem je živá. Vedecky BIOSFÉRA. Zem je naša Matka. GAIA. My sme jej ďeťmi. Dám ruku do ohňa, že väčšina z nás opovrhuje ľuďmi, ktorí opovrhujú svojou matkou. A zároveň sa všetci správame presne tak. Opovrhujeme svojou ozajstnou a spoločnou Matkou.
Správme sa k nej ako k nesvojprávnemu dieťaťu. Máme presne vytýčené hranice pre prírodu ako celok aj pre všetky jej súčasti zvlášť, ktoré určujú, ako to celé má byť. Ak to tak nie je, zasahujeme. A znova. Požiare, vietor, premnoženélíšky, premnožené sojky, premnožené lykožrúty, zvýšená teplota,nesprávne druhy stromov, príliš veľa medveďov, nebezpečné vlky, beriemeohľad len a iba na seba. Robíme jej ohrady, striháme ju dohola, intoxikujeme jej životne dôležité orgány. Na jej následnú záchranu používame peniaze nahromadené ziskom z jej nivočenia. Neuveriteľný kolobeh.
Prosím, zmeňme tému. Nebavme sa už o tom, kde je treba prírodu upratovať, ako jej pomáhať, či to zvládne sama, či ju alebo hociktorú z jej bezprostredných súčastí treba menežovať.
Jasne sa rozhodnime, kde chceme pestovať plodiny, kde rozširovať mestá, kde pestovať drevo a KDE DAŤ POKOJ EVOLUČNÝM PROCESOM. Nazvime to národné parky, evolučné lesy, a či prírodné rezervácie, ale DAJME TOMU POKOJ.
Neznásliňujme Prírodu, tešme sa z Nej.
Nesnažme sa Prírodu učiť, čo sami nevieme.
Neučme srnu behať.
Neučme myšiaka lietať.
Neučme riečku, kadiaľ má tiecť.
Neučme vietor, kadiaľ má viať.
Neučme bociana stavať hniezdo.
Neučme les, ako majú rásť a kam majú padať stromy.
Neučme stromy rásť.
Neučme ďatla o stromoch.
Neserme tigra!
Naučme sa pokore.
Ďakujem ľuďom, ktorí mi v tomto smere otvorili oči.
