Základným zdôvodnením návrhu je pomoc „ podnikateľom“ s pocitom férovosti, nepýtať si peniaze od nájomcu, keď nemal žiadne „ tržby“.
Ak si však rozoberieme tento návrh, skrýva v sebe zvláštnu logiku a vytvára nové pravidlá podnikania, ktoré deformujú podnikateľské prostredie v jeho základných formách
„Podnikatelia“ - do tejto kategórie je treba zaradiť obe skupiny a to:
1/ prenajímateľov, ktorých podnikateľským zámerom je prenájom priestorov, do ktorých investovali nie malé finančné prostriedky, pre iných podnikateľov za účelom návratu investícii do svojho podnikateľského zámeru prostredníctvom tržieb za nájom
2/ nájomcov, ktorých podnikateľským zámerom je predaj tovaru a poskytovanie služieb verejnosti, do ktorých investovali tiež nie malé finančné prostriedky a ktorý pre svoj podnikateľský zámer potrebujú primerané obchodné priestory.
V tomto duchu je možné obe skupiny považovať za rovnakých „ podnikateľov“ bez ohľadu na obsah podnikateľského zámeru
„Tržby“ – ako finančný produkt podnikania, ktoré v súvislosti s pandémiou koronavírusu nemajú obe skupiny
„Náklady“ – ktoré sú nevyhnutnou súčasťou podnikania.
Predložený návrh riešenia má zvláštnu logiku v tom, že priznáva stratu tržieb iba jednej skupine / nájomcom/ a považuje za nie fér pýtať od nej peniaze za nájom ako náklad na podnikanie, pričom o druhej skupine / prenajímateľoch/ a ich strate alebo poklese tržieb vôbec neuvažuje a teda považuje za fér aby od nich štát, štátne podniky, samosprávy a prirodzené monopoly naďalej pýtali peniaze.
Navrhovaný spôsob „ fifty/fifty „ pomoci teda zavádza zvláštne vzťahy nerovnováhy do podnikateľského prostredia.
Ak štát uvažuje nad potrebou účinnej pomoci podnikateľskému prostrediu mal by ju riešiť systematicky, adresnejšie a predovšetkým spravodlivejšie, pretože straty tržieb a potreba uhrádzania nákladov sa dotýka rovnako všetkých.
