Nie je to tak dávno, čo najvyššie poschodia kričali po obyvateľstve „ pokazili ste si to“, karhali všetkých múdrosráčov, kuvikov a pseudoodborníkov, či dokonca prirovnávali k tlupe opíc.
Toto všetko doľahlo na pospolitý ľud, ktorý beznádejne a nechápavo sledoval čo sa okolo neho deje, mnohokrát nevedel, čo môže a čo nemôže robiť.
Všetci sa báli vírusu, teda nie úplne všetci, a v snahe prežiť toto obdobie ako tak v zdraví a bez následkov sa podriaďovali výzvam, apelom, odporúčaniam aby sa chránili, najmä tromi základnými opatreniami „rúška – odstup -ruky“, lebo len tieto ich zachránia.
Je pravdou, že to pomáha bezmála 3 a pol miliónom občanov, ktorí sa touto „hnusobou“ nenakazili.
„Hnusoba“ je však vytrvalá a húževnatá a hľadá tých, ktorí sa nesprávajú zodpovedne ( alebo iba naoko svoju zodpovednosť predstierajú ) aby na nich dosiahla.
Darí sa jej, dosiahla na najvyššie poschodia a usadila sa v telesných schránkach kazateľov, vodcov národa a najvyšších veliteľov boja proti nej.
Čo sa stalo ? Opatrenia R-O-R nefungujú, alebo si tí, čo sú na najvyšších poschodiach mysleli, že na nich nedosiahne? Kde sa stala chyba?
Netreba im vstupovať do svedomia, netreba im nadávať, netreba ich haniť. Nemá to pre 3 a pol milióna neinfikovaných „obyčajných ľudí“ najmenšiu cenu. Žijú vo svojej mentalite a umelo vytvorenej „nedotknuteľnej bubline“. Inak by si uvedomovali, že dnes občania nepotrebujú vedieť či stratili alebo nestratili čuch a chuť, ako majú vysoké horúčky a v akom intervale ich dusí kašeľ ( ako sa môžeme dočítať z ich statusov a tlačových správ ).
Občanov to nezaujíma, tí majú svoje vlastné problémy.
V kútiku duše sa však ...., že tých hore dobehla „karma“ a v konečnom dôsledku ich namiesto nich „vyfacká“ vlastný život.
