Na boj proti ukrajinskej oligarchii „majdanutí“ akosi zabudli. Pre zaslúžilých majdanistov a veliteľov trestných práporov kyjevskej chunty, uchádzajúcich sa v dobe krehkého minského prímeria o hlasy vo voľbách do Verchovnej rady Ukrajiny konaných 26.10., je najviac žiadaným obrazom úspechu vojenské víťazstvo. Ukrajinský volič, pol roka od zahájenia „protiteroristickej operácie“ na juhovýchode Ukrajiny si môže povedať, že by už aj bolo načase. Hlavne keď dosiahnutie konečného víťazstva sa pred mnohými týždňami začalo v Kyjeve počítať „nie na dni, ale na hodiny“. Dosť blbé.
Nie však pre zahraničných PR poradcov. Schopnosť používať osvedčené šablóny sa im uprieť nedá. Našli chunte súperov, vo víťazstvo nad ktorými sa dá spoľahnúť – sochy osvedčeného „nenávideného diktátora“. Na Ukrajine v rámci boja o Novorusko tak chunta zlikvidovala a rozbila na prach už vyše stovky sôch V. I. Lenina. Čo na tom, že predovšetkým on sa zaslúžil o pripojenie Novoruska k Ukrajine po víťazstve boľševikov pred skoro sto rokmi. Pre chuntu je to Žid a „moskaľ“.
Takto pre západného televízneho diváka pokračuje šou „demokratúry na pochode“ a pre Ukrajincov nešťastná občianska vojna, nakrátko prerušená politickou reklamnou prestávkou.
