Pre dôveryhodnosť hlavného mediálneho príbehu tohto roku, v ktorom aktívne účinkujú Kiska, časť opozície a treťosektoroví revolucionári vrátane novinárov, stále chýba logické prepojenie medzi úkladnou vraždou dvoch mladých ľudí a požiadavkou na odstúpenie Fica s Kaliňákom.
Slovensko zažilo šok z bezprecedentnej vraždy novinára a jeho snúbenice. Podobný šok však demokratické spoločnosti zažívajú pomerne často. Po teroristických útokoch na redakciu Charlie Hebdo, a potom v Paríži či Nice, ktoré sa stali za menej ako 2 roky, nevolalo Francúzsko po zásadnom vyvodení politickej zodpovednosti. Nielen Francúzsko, ale aj svet sa obmedzil na nosenie tričiek vyjadrujúcich solidaritu a na pietne zhromaždenia. Na Slovensku pri vražde Ernesta Valka, ktorá mohla mať veľmi blízko k interpretácii politickej vraždy, sme sa obmedzili na šok a následnú pietu, nie na demisiu ministrov. A to ani potom, keď vyšlo najavo, že pri prvotnej obhliadke miesta činu sa polícia dopustila vážnych chýb, napríklad v podobe nenájdenia Valkovej strelnej zbrane.
Výzva prezidenta a mainstreamová konšpirácia
Výzva prezidenta Kisku na "rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády, alebo na predčasné voľby" znamená, že vražda má byť dôvodom, pre ktorý už výsledky parlamentných volieb 2016 neplatia a karty by sa mali rozdať nanovo.
Je vážnym nedostatkom a dôkazom nepoctivosti mediálneho mainstreamu, že za konšpiračné teórie sú priznané iba tie, ktoré sa do mainstreamového interpretačno-argumentačného krámu nehodia. Akosi sa zabúda na to, že vinenie SMERu a spol. (vrátane talianskeho prístavku, ako súčasti toho istého systému) z vraždy za článok je až do ukončenia vyšetrovania iba konšpiračnou teóriou. A to aj v prípade, keby bolo súčasne vyšetrovacou verziou.
Naozaj to stačí?
Berme demokraciu vážne. V demokratických voľbách ani spoločné hlasy všetkých slovenských námestí dohromady nemajú váhu dostať hoci len jednu stranu do parlamentu. Počty nepustia. Pre "demokratické" médiá a mnohých Pianistov ale stačia na legitimizáciu čohokoľvek.
O skorumpovanosti SMERu nepochybuje nikto. Ani o tom, že Fico vedel, ako a z čoho si žije strana a straníci. Musela to byť tak trochu aj jeho otcovská starosť. A podobný juhoamerickým diktátorom natoľko otupel voči kešu, že obraz milióna na stole na úrade vlády mu nepripadal nepatričný.
ALE ak má byť dôvodom pádu vlády korupcia, tak od volieb 2016 nedošlo k takým prípadom, ktoré by sa parametrami vymykali tomu, čo bolo notoricky známe opozícii, médiám a širokej verejnosti už pred niekoľkými parlamentnými voľbami. A nikto o nich nemlčal. Preto je korupčná karta pre zrušenie výsledkov volieb 2016 cez dnešné protesty ulice, cinknutá. Bez viny, či spoluviny SMERu za vraždu nemá volanie po páde vlády nutné nové a naliehavé odôvodnenie.
O 3 roky oneskoreným podhodením Kaliňáka davu Fico zvýši ulici apetít. O ním a jeho ľuďmi oklamaný a ošklbaný národ sa nemôže oprieť. A jeho "naši ľudia", na ňom životne závislí, dokonca aj dnes riešia "biznis", nie Robovu starosť politiku. Bieda.
Aký alternatívny príbeh sa núka
A teraz si predstavme inú biedu. Premiér Sulík, predseda NR SR Matovič, ministri Beblavý, Maďarič, Ďuriš-Nicholsonová, Cigániková, Galko, Poliačik, Kollár, Mihál či Hlina. Na rozdiel od frekventantov tohto denníka je pre bežného Slováka podobná predstava natoľko odpudivá, že aj chobotnica SMERu je stráviteľnejšia. Práve vďaka už preukázaným kvalitám opozície v presadzovaní treťosektorovej parciálnej agendy namiesto sociálneho či národného programu, vďaka ich vzájomnému haštereniu a podrazom. Na predstavenie aspoň trochu uveriteľnej nekradnúcej, súdržnej a kompetentnej alternatívy voči SMERu sú 2 roky do riadnych parlamentných volieb len tak tak.
Demokratický politický systém nie je dokonalý. Navzdory právnym normám, mocnejšie psychologické zákonitosti pôsobia zákon-nezákon. Vďaka nim je, žiaľ, korupčné konanie ľudí v určitých situáciách skoro prírodnou nevyhnutnosťou. Hlavne ľudí, čo nevynikajú charakterom, vznešenosťou pohnútok ani materiálnym zázemím v spoločnosti, ktorá sa naučila hodnotiť, ceniť a správať sa k ľuďom podľa majetku.
Bez kešu v dobe kešovej držia demokratické koalície ako stavba bez cementu. Takú zvalí aj Sulík jednou rukou. A iná nemôže byť ani tá liberálna alternatíva, ktorá sa dnes hlási o moc. Bez násobne zložitejšieho vyjasnenia vzťahov a zavedenia mechanizmov koordinácie a kontroly, skončia vyčerpaní vlastnými intrigami, závislí na nedemokratických silách z rokov 90-ych (či 50-ych). V lepšom prípade na pravidelných spoločných raňajkách u mediátora Kočnera, ktorý má šancu stať sa pevnejšou súčasťou našich ústavných tradícií než Kiska.
Ešteže tak
Skutoční slovenskí indignados dnes nestoja za nimi a Kiskom, ale šikujú sa za Kotlebom či podobnými vodcami. Prevažná väčšina Slovákov ale nemá rada žiaden extrém. Našťastie.
Pokus o záchranu, ktorý veľmi nevyšiel
Vidno, že štedrými príspevkami z nášho štátneho rozpočtu si Fico, majster improvizácie, kalkulu a prebehlíctva medzi ideologickými tábormi, treťosektorovú zhovievavosť nekúpil. Pre nás drahá škola pre cudzieho človeka, ktorá mu bude v ďalšom živote aj tak nanič.
Urazený a dotknutý Fico, odkrytím arcidémona Sorosa v pozadí, pripojil ku Kiskovmu papieru pekelnú pečať, ktorá svojou autoritou vzbudzuje bázeň a strach namiesto toho, aby už nechal vytrápeného a porazeného Kisku trápiť sa ďalej v tichom ústraní.
"Byla revoluce. Nebyl čas ptát se, kdo je vrah..."
