Geneticky modifikovanépotraviny sú vášnivo diskutovanou témou. Existuje pomyselná čiara, ktorá rozdeľujeodporcov od zástancov. Zjednodušene povedané, ide o boj medzi bohatýmseverom a chudobným juhom. Európska únia sa snaží ochrániť svojichspotrebiteľov od zdraviu škodlivých produktov, africké krajiny sa chcú konečnezbaviť chudoby. Sú tieto potraviny naozaj nebezpečné alebo len ďalší nástroj v rukáchmocnejších?
Americkí vedci začali s manipuláciou DNArastlín, aby vytvorili také rastliny, ktoré by boli nie len odolnejšie, ale abyprinášali aj väčšiu úrodu. Tak preniesli gén (nositeľ určitej vlastnosti) z jednej rastliny dotakej, ktorá túto vlastnosť nemala. Týmto úkonom sa zemiaky vďaka génu z cukrovej repystávajú oveľa odolnejšie voči mrazu, paradajky zostávajú dlhšie tvrdé. Škodlivosťupravených potravín je dôkladne overovaná. Zatiaľ neboli preukázané žiadnenegatívne vplyvy na ľudský organizmus. Genetická modifikácia mala byťprevratným riešením chudoby vo svete. Nestalo sa. Európska únia totižtopovedala jasné „Nie“ týmto plodinám.
Korene negatívneho postoja Európskej únie možnohľadať hlavne v najproblematickejšej, najkontroverznejšej a finančne najnáročnejšejpolitike Európskej únie. Reč je o Spoločnej poľnohospodárskej politike(SPP). Táto politika vytvára napätie nielen medzi štátmi EÚ a tretími krajinami,ale nezhody sú aj medzi samotnými členmi. Politika založená na princípe jednotného spoločného trhu výrobkov,preferencie domácich výrobkov a finančnej kompenzácie poskytuje reálnušancu poľnohospodárskym produktom z EÚ uspieť na svetových trhoch a naopakznemožňuje dovoz lacných zahraničných plodín. EÚ sa snažila vyriešiť problémnízkych dôchodkov v poľnohospodárstve tým, že zaisťovala ceny plodín.Tieto ceny boli však vyššie ako svetové, čo EÚ riešila finančnými príspevkami a týmumelo vyrovnávala ceny. Zároveň vstup lacných potravín na európsky trh jeošetrený tzv. prahovými cenami, ktoré tak chránia domácu drahšiu produkciu predneželanou konkurenciou.
Stanovisko ďalej ovplyvňuje samotný výskumv tejto oblasti. Napriek tomu, že EÚ svoj zamietavý názor na vec zmiernilapodmienkou, že takto upravené potraviny musia byť označené, na dopyt po týchtoproduktoch to malo minimálny dopad. Keď nie je dopyt, výskum stráca zmysel. Keďževýskumníci chcú zaistiť návratnosť svojich investícií, musia sa riadiť záujmamia potrebami bohatých krajín. Fakt, že na juhu by vývoj nových možností a plodínocenili, je irelevantný. No Money, no business.
EÚ poskytuje síce nejaké finančnéprostriedky na podporu krajín tretieho sveta, je to však len kvapka v moriv porovnaní s tým, aký tromf má v rukáve.
