Ja-príslušník mladšej generácie som určite prežívala tentodeň inak, ako ľudia skôr narodení. Pre mňa je to významný medzník v našejhistórii, pre nich spomienka. Ja poznám fakty doby predošlej, oni ju zažili navlastnej koži. Ale nájdu sa aj takí, ktorí pripomínanie si toho dňa považujú zaprázdne gesto. Nuž, ja – mladý človek by som výhovorku mala, i keď slabú –vek. Ale čo tí, čo v neslobode žili napriek tomu nevidia zmysel chvályzmeny? U nich to ospravedlniteľné nie je.
Neskutočne na mňazapôsobila socha, ktorá bola pri tejto príležitosti odhalená. Socha neznámehoidiota. K veľavravnému názvu treba primyslieť kľúčové symboly – červenúkravatu, igelitku a fľašu- a obraz je dotvorený. Koalícia nenechalana seba dlho čakať a nechala sa počuť, že to tak nenechá a že to budemať súdnu dohru. Tak funguje u nás sloboda prejavu, jeden zo základnýchprvkov slobody ako takej. Existuje, môžeme ju využívať, ale len kým sa našenázory zhodujú s názormi vládnych strán. Kritikov nemá rád nik, rozdiel jev tom, že niekto ich toleruje a niekto zbrojí proti nim.V konečnom dôsledku ten idiot nebude až taký neznámy.
