Milford Sound je fjord, ktorý sa nachádza v Národnom parku Fiordland na Novom Zélande a mnohými cestovateľmi je považovaný za hlavnú turistickú atrakciu krajiny. Je veľmi odľahlý (najbližší hotel v Te Anau je od neho vzdialený 118 kilometrov) a vyznačuje sa úchvatnými scenériami, ktoré sú grandiózne i malebné zároveň.
V samotnom fjorde sa nenachádza žiadna ubytovacia kapacita ani reštaurácia, iba na mieste jeho najhlbšieho zahryznutia do pevniny sú vybudované dva prístavy, jeden pre výletné lode a druhý pre kanoe a kajaky. Plavba z hĺbky fjordu na voľné more a naspäť trvá asi hodinu a tri štvrte a práva na prevážanie turistov vlastní iba šesť spoločností, z ktorých každá disponuje jednou loďou a jedným miestom v prístave. Lístky na jednu z troch denných plavieb je potrebné si rezervovať dlho dopredu (v našom prípade jeden mesiac) a keď netrafíte počasie, tak sú to v podstate vyhodené peniaze... My sme trafili a mali sme šťastie, lebo štatisticky je šanca jedna ku trom.
Neďaleko Marseille sú útesy, ktoré dosahujú výšku tristo metrov nad morom a vyzerajú impozantne, v Milford Sound sa však skaliská pnú nad hladinou až do výšky 1692 metrov. Pre slovenského turistu dobrým porovnaním je dojem, ktorý robí 900 metrová severná stena Malého Kežmarského štítu pri pohľade od Brnčalovej chaty pri Zelenom plese a pre švajčiarskeho zasa severná stena Eigeru, ktorá je najvyššia v celých Alpách a meria 1650 metrov. Takže keď plávate tou lodičkou pod úpätím strmín v Milford Sounde, naozaj sa z pohľadu smerom dohora točí hlava.
Plávame loďou spoločnosti Jucy Tours, ktorá má vyhliadkovú palubu i veľkú krytú kabínu, kde podľa reglementácie musí mať každý pasažier miesto na sedenie. My sme trávili čas v plenéri, iba najesť sme sa išli dovnútra. Kapitán lode nám poskytoval cez reproduktory odborný výklad, do ktorého však montoval i vtipy na úkor Austrálčanov... Plavbu nám spestrovali tiež zábavy stáda delfínov, nepodarilo sa mi ich však vyfotiť pri skoku. Raz som trpezlivo čakal päť minút s pripraveným telefónom, ake keď som to napokon "zabalil", z vody tesne predo mnou sa zrazu vymrštil statný delfín, predviedol tri a pol premetu vpred s dva a pol vrutmi a plavne sa zasa ponoril do hlbín...
Po plavbe sa prechádzame pešo po pobreží, fotíme a Eliza sa dokonca vykúpala v príšerne studenej vode, aby podľa vlastných slov "započítala" Tasmanovo more. Na vyhliadkovom chodníku stretávame jednu Američanku, ktorá súhlasí urobiť nám fotku. Prosil som ju, aby na zábere klasy nezaclonili vrchol hory uprostred, ale celkom to nezvládla.
Milford Sound opúšťame okolo tretej popoludní; do najbližšieho hotela v Te Anau to máme autom okolo dve hodiny a ešte si chceme po ceste odfotiť stromy, ktoré slúžili za predlohu chodiacich košatých velikánov z filmovej trilógie Pán prsteňov.
