Poľská tlač v tomto týždni ledva zaregistrovala úmrtie Ewy Demarczyk, ktorá sa preslávila v šesťdesiatych rokoch na poľskej aj medzinárodnej scéne interpretáciou zhudobnených verzií veršov najväčších poľských básnikov. Iste, svet už je niekde inde a to, čo sa páčilo niekedy, sa nemusí nutne páčiť dnes, avšak umelecké dielo neprestáva žiť, pokiaľ má naďalej svojich obdivovateľov a som presvedčený, že nie som sám, kto si toto "staré" umenie cení.
Pôvodne študentka architektúry, Ewa Demarczyk začala spievať vo vysokoškolských kluboch v Krakove, kde sa zoznámila so študentom kompozície na tamojšej Vysokej škole muzických umení Zygmuntom Koniecznym. Táto dvojica urobila doslova dieru do sveta s myšlienkou zhudobniť poéziu poľských básnikov. Priestor k tomu dostali v komornom krakovskom literárnom kabarete "Pivnica pod Baranami", o dva roky neskôr však už Ewa vyhrávala ceny na najväčších poľských hudobných festivaloch v Opole a v Sopote a platne s jej piesňami sa predávali v Poľsku v státisícových nákladoch. Tento nepravdepodobný úspech klasického umenia nezostal nepovšimnutý ani v zahraničí, Ewa dostala pozvanie spievať v parížskej Olympii od jej majiteľa Bruna Coquatrixa, kde v tých časoch vystupovali aj Edith Piaf, Jacques Brel či Georges Brassens. Za úspechom vo Francúzsku nasledoval aj úspech v Carnegie Hall v New Yorku a Ewa bola dokonca vybraná za interpretku slávnostného koncertu v Ženeve pri príležitosti dvadsiateho výročia založenia OSN.
I keď nikto nespochybňuje kvalitu veršov poľských básnikov, ani ich zhudobnenie v podaní Zygmunta Konieczneho, i tak sa fenomenálny úspech Ewy Demarczyk pripisuje hlavne jej schopnostiam interpretky. Pôvabná mladá umelkyňa vystupovala v jednoduchých čiernych šatách, a cela sila jej prednesu spočívala v kombinácii jej charizmy s precítením spievaného slova. Azda si čitateľ urobí úsudok sám na základe linkov na Youtube, ktoré prikladám. Vybral som verše Juliana Tuwima, známeho na Slovensku hlavne svojimi aforizmami.
