Počas piatich rokov, čo na Slovensku blogujem a 5+x rokov, čo diskutujem na sme.sk, som sa vystríhal akéhokoľvek miešania do konkrétnych potýčiek slovenských politikov. Vychádzal som z princípu, že ako dlhoročný emigrant jednak do veci dostatočne nevidím a jednak nemám do toho vlastne čo hovoriť. Napriek tomu sa dnes zamiešam do sporu ministrov Káčera a Matoviča, a to aby som chytil stranu Káčerovi. Činím tak bezprostredne po prečítaní komentára Petra Schutza, ktorý v ňom Káčera poriadne "zjazdil". Opomeniem nedôstojný krčmový štýl Schutzovho článku a sústredím sa iba na kritiku jeho vecných argumentov. Témou je Slovensko a geopolitika, a k tomuto sa mi žiada vyjadriť.
Nobunaga Oda nepatril rodom medzi najdôležitejších japonských zemepánov, ale stal sa ním vďaka svojej mimoriadnej inteligencii, odvahe a chápaniu sveta v jeho globalite. Žil v šestnástom storočí a je dnes považovaný za hlavného zjednotiteľa Japonska. Bol to človek, ktorý vedel odhadnúť dopad faktu, že Európania doplávali až do Japonska, a naviazal s európskymi mocnosťami nielen kultúrne kontakty, ale hlavne vojenské. Ako prvý v Japonsku vyzbrojil svoju spočiatku neveľkú armádu dovezenými strelnými zbraňami a kráčal od víťazstva k víťazstvu. Každý nový cieľ svojich výbojov si Nobunaga najprv "oťukal" malou vojenskou provokáciou na hraniciach, ak protivník nezareagoval, považoval to za znak slabosti a išiel na vec.
Ak teda Viktor Orbán prenáša plamenné prejavy o Veľkom Maďarsku pár metrov od slovenských hraníc, alebo otŕča šál s Veľkým Maďarskom na futbalových zápasoch, nejedná sa o púhe gestá svojim voličom, ale aj o provokácie, ktorými si maďarský premiér skúša inteligenciu a odhodlanie protivníka. Nemajú pravdu kadejakí politológovia z Univerzity Komenského, ktorí v tlači radia povzniesť sa nad provokácie mlčaním, alebo ktorí považujú každú slovenskú reakciu za prejav údajnej obavy a neistoty Slovákov vyplývajúcich z vratkosti ich štátnosti. Orbánove správanie totiž predstavuje zjavnú hrozbu, ktorá získava na závažnosti, ak niektorý z obyvateľov spoločného európskeho domu vyšle tanky k susedovi a tým destabilizuje celý kontinent.
Schutzove reči o neochvejnosti európskej mierovej integrácie alebo o závislosti Maďarov od EÚ sú veľmi naivné. Keby bezpečnosť Západnej Európy negarantovali od vojny Spojené Štáty, Francúzi s Nemcami by sa dnes hádali práve tak, ako sa hádali od Verdunského paktu z r.843 až do r.1945. Nuž a pokiaľ Putin nedajbože dobyje Ukrajinu a hodí Orbánovi kosť v podobe Podkarpatskej Rusi, drvivá väčšina maďarského národa ochotne podporí vystúpenie z EÚ, vzdá sa európskych dotácií, bude svietiť hoci štyri hodiny denne, ale získa späť časť toho, čo považuje za stratenú národnú hrdosť alebo trianonskú traumu. Vyše tridsať rokov chodím po svete po všemožných konferenciách a som svedkom kuloárnych rečí maďarských kolegov (kompetentných vedcov a kultivovaných ľudí), ktorí upozorňujú svet na údajnú krivdu, ktorú na nich spáchal. Keď sa občas ozvem s poznámkou, že obyvatelia tých "stratených" území nestoja o to, aby sa vrátili do Veľkého Maďarska, odpovie mi alebo rozpačité ticho, alebo jedovatá poznámka typu:"Veď ty si tiež Maďar, iba si na to zabudol."
Nuž a snáď hlavný dôvod, prečo píšem tento blog je informácia, o ktorej sa taktiež zmieňuje Schutzov komentár. Slovensko sa vraj chystá čiastočne zveriť ochranu svojho vzdušného priestoru maďarským grippenom. Toto je neuveriteľná absurdnosť. Orbánov šál je predsa prejavom otvoreného nepriateľstva a revizionizmu hraníc na úkor Slovenska. Pustiť si za týchto okolností capa do záhrady, odhaliť mu, ako pracuje systém velenia slovenskej armády atď je vlastizradné. Nikdy by som si pred tridsiatimi rokmi nebol pomyslel, že samostatnosť Slovenska môže znamenať aj to, že národ si zvolí do svojho čela najväčších idiotov. Historická skúsenosť učí, že keď v Európe vstupujú do vojenských konfliktov globálni hráči, celá geopolitická architektúra sa môže zrútiť a nahradiť v krátkom čase inou. V dvadsiatom storočí Slovensko vychádzalo z podobných otrasov vždy posilnené. Obráti sa v dvadsiatomprvom storočí karta a vlastnou hlúposťou si prehráme štátnosť i slobodu?
