Kedysi v decembri r. 1981 sme počúvali rádio na VŠ internáte v Prahe v pohrebnej nálade. Hlásateľka práve informovala o vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku, o zákaze činnosti nezávislých odborov Solidarita, o uväznení Lecha Walesu atď. Smutní sme boli všetci, ale jeden spolužiak si jednak povzdychol s náznakom úľavy v hlase: "Predsa som sa len rozhodol správne". Narážal vtedy na svoj vstup do komunistickej strany.
V tom čase sa komunisti snažili získavať do svojich radov schopných študentov a nijako netrestali tých, ktorí ich nadbiehaniu nepodľahli. Mali za to, že ten, kto vstup do strany odmietne, to bude i tak neskôr ľutovať, pretože bude mať výrazne sťažený odborný i platový postup. Tí mladí ľudia, ktorí do strany vstúpili, sa delili zhruba na dve kategórie, tí "morálnejši" si jednoducho chceli ten odborný postup uľahčiť, zatiaľ čo tí "menej morálni" boli vyslovení kariéristi, ktorí na osedlanom straníckom koni chceli dôjsť čo najvyššie v politickom zmysle tohoto slova a už od mlada usilovali nielen o radové členstvo, ale priamo o vedúce funkcie v straníckom aparáte. Ako napr. novozvolený český prezident Pavel. Žeby sa jednalo o obyčajnú chybu, za ktorú sa po toľkých rokoch stačí ospravedlniť? Väčšina občanov ČR to azda takto vidí, podľa mňa však Petr Pavel zlyhal v závažnej skúške charakteru. A charakter sa s prežitými rokmi nezískava, skôr naopak.
Samozrejme, nemožno spochybňovať, že po páde komunizmu si Petr Pavel robil svoju prácu vojaka v súlade s politikou nového režimu, a keď napr. dostal rozkaz, aby sa pokúsil ako veliteľ čs. jednotky UNPROPOR v bývalej Juhoslávii oslobodiť z obkľúčenia skupinu francúzskych vojakov, splnil svoju úlohu a zaslúžil si za to vyznamenanie. I tak si však myslím, že zvolenie generála Pavla do funkcie prezidenta Českej republiky je výsmechom obetí niekdajšej komunistickej diktatúry.
Odhadujem, že Petr Pavel neurobí v pozícii prezidenta Českej republiky nejakú zjavnú formálnu chybu, teda aspoň nie z pohľadu médií. Bude sa usmievať tam, kde vycíti, že sa usmievať má a mračiť tam, kde sa mračiť má, ale predstava, že sa zastane záujmov občanov Českej republiky aj takpovediac bez rozkazu a "proti vetru", je pre mňa rýdzo hypotetická.
