Najväčším problémom izolovaného mladého prírodovedca vo vedecky nedôležitej krajine je nájsť si konkrétny problém na vyriešenie, ktorý by bol zároveň netriviálny, zvládnuteľný a ZATIAĽ NEUROBENÝ. Možno čitateľa prekvapím konštatovaním, že ďaleko najťažšie je to tretie, keďže vo svete striehnu armády schopných ľudí, aby sa vrhli na všetko, čo vyzerá zaujímavo, rozumne obtiažne a čím sa ešte nikto nezaoberal. Pritom riešiť niečo, čo už je urobené, je považované v branži prinajmenšom za nešikovnosť.
Môže sa zdať, že v časoch googlu stačí dostať nápad, overiť na internete, že to ešte nikto neurobil a vrhnúť sa na vec so všetkou energiou. Možno to občas bude fungovať, ale v zásade platí, že takýto prístup stojí veľa energie (každý detail musí byť pracne overovaný v literatúre) a stále je tu riziko vymýšľania vymysleného. Čo teda robiť? Tu je odpoveď: Je treba sa "prifariť" k niekomu zo zahraničia, ktorý izolovaný nie je a pravidelne publikuje v dobrých periodikách. Takému človeku potom treba dať spravidla vycítiť, že technicky sa v nadviazanej spolupráci "nadrie" menej...
Výhody metódy prifarenia k skúsenému sú zrejmé : sú to publikácie, citácie či pozvania na konferencie. Nevýhodou je riziko vytvárania príliš rigidných vedeckých väzieb a s tým spojeného dlhodobo monochromatického profilovania ohľadne tém výskumu. Skutočná erudícia sa získa až po čase vymanením z tútorstva zahraničného spolupracovníka a naštartovaním vlastného vedeckého motoru. Toto samozrejme vyžaduje veľa úsilia a na SK sa to až tak neocení (tam úplne stačí písať s niekým zo zahraničia hoci aj celý život a vychádzať dobre s ľuďmi, ktorí majú na SK vo vede politickú moc).
A nakoniec ešte poznámka: na Slovensku je aj zopár ľudí, ktorí nedbajú príliš na publikácie a citácie a snažia sa ujasniť si do hĺbky niektoré ťažšie práce (poväčšine staršieho dáta). Samozrejme, istý zisk z takého počínania tu je, ale na druhej strane veci sa zabúdajú a skutočným cieľom vedy je v prvom rade získavať NOVÉ poznatky. Správna cesta k ťažším témam a hlbšej erudícii nevedie cez ujasňovanie si vecí bez vyhliadky na napísanie originálneho článku, ale cez publikovanie v čoraz náročnejšej a náročnejšej problematike.
