Keď sme po mojom seminári na Univerzite v Adelaide klebetili o všetkom možnom s Mathaiom Varghesem (austrálskym matematikom indického pôvodu), dotkli sme sa aj tématiky citovania vedeckých prác v matematike. Mathai z pozície riadneho člena Austrálskej akadémie vied konštatoval, že počítanie citácií má čoraz väčší vplyv na stanovovanie hierarchie v odbore a v zásade nebol proti tomuto trendu, iba podotkol, že takéto počítanie by nemalo byť plošné.
Vskutku, štruktúra citovanosti a nielen celkový aritmetický súčet citácií môže veľa napovedať o kvalitách toho ktorého matematika a pri všelijakých hodnoteniach by sa azda malo na ňu prihliadať. V tomto blogu preilustrujem pojem "štruktúra citovanosti" na príklade dvoch slovenských matematikov, Michala Fečkana z Bratislavy a Igora Podlubného z Košíc, ktorí boli obidvaja finalistami Ceny ESETU a ktorí zhodou okolností obidvaja pracujú v tej istej matematickej špecializácii, t.j. v diferenciálnych rovniciach neceločíselného rádu.
Michal Fečkan je v poslednej dobe značne medializovaný, pretože sa ocitol na zozname zhruba šiestich tisícok najviac citovaných vedcov za články napísané za poslednú dekádu. Igor Podlubný je medializovaný v oveľa menšej miere (nakoľko to dokážem posúdiť), ale ako napovie moja analýza, ak už novinári chcú objektívne písať o matematike, hádam by nemali na Podlubného zabúdať.
Takže čísla sú takéto (zdroj Web of Sciences) :
Celkový počet citácií (bez autocitácií) : Fečkan 2919 , Podlubný 6919
Počet citácií 10 najcitovanejších článkov: Fečkan 1375 (336 v pozícii jedného z hlavných autorov, 1039 v pozícii vedľajšieho autora, 0 v pozícii jediného autora článku) , Podlubný 5887 (5479 v pozícii jedného z hlavných autorov , 408 v pozícii vedľajšieho autora, 2178 v pozícii jediného autora článku)
Pod "vedľajším" autorom myslím takého, ktorý je na článku uvedený v poradí odporujúcom abecednému. Napríklad všetkých svojich 10 najcitovanejších prác napísal Michal Fečkan v spolupráci s istým Jingrongom Wangom a v ôsmich prípadoch je dotyčný Wang uvedený na prvom mieste v poradí autorov, kým Fečkan je až za ním.
Ja osobne (a to vo všeobecnosti, tj. nielen v prípade duelu Fečkan Podlubný) by som počítal medzi citácie iba tie získané v pozícii hlavného autora. Najskôr by sa to v bývalom Česko-Slovensku nepáčilo viacerým ľuďom (okrem Fečkana napr. Bužekovi alebo Hořejšímu), ale azda by to viedlo k vyššej transparentnosti.
Taktiež sa mi zdá, že kvalitný vedec by sa mal vykázať aspoň jedným vysoko citovaným článkom, ktorý by napísal úplne sám. Každopádne by som radil študentom, ktorí si vyberajú školiteľa, aby si na toto kritérium podľa možnosti dávali pozor.
