Pripomeniem pre mladšiu generáciu, že súdruh Biľak bol hlavný ideológ Komunistickej strany Česko-Slovenska v časoch tzv. normalizácie a ako taký sa veľkej popularite medzi ľuďmi netešil. Bol to vyučený krajčír, ale zlé jazyky tvrdili, že na svojom krajčírskom výučnom liste mal napísané, že mu nejde šitie saka. Toto ľudová tvorivosť využila na šírenie nasledujúcej anekdoty:
Keď v mladosti Biľak pracoval ako krajčír v Bratislave, nejaký zákazník si u neho nechal ušiť sako. Keď si ho prišiel prevziať, zistil, že katastrofálne nesedí. Biľak mu však vysvetlil, že ak trochu posunie ľavé plece dopredu, ohne ľavý lakeť, pravým plecom sa natočí trochu doľava, pravý bok vysunie dozadu a celý sa trochu zhrbí, tak to sako sedieť bude. Chudák zákazník ho poslúchol, celý sa pokrivil a rezignovaný vyšiel na ulicu, kde práve išiel okolo manželský pár. Manžel vtedy pošepkal manželke: "Všimni si toho nešťastníka, taký mladý a už taká pokrivená kalika." Manželka odpovedala: "Má aspoň šťastie v nešťastí, že má výborného krajčíra. Pozri, ako mu to sako sedí..."
V tejto súvislosti treba priznať, že nielen krajčíri ale aj vedci často šijú saká, čím sa myslí, že na pozorovaný prírodný jav našijú vysvetlenie z platných fyzikálnych zákonov. Ideálny i keď zriedkavý prípad je, že to ušité sako sedí na prvý šup, častejšie sa stane, že mnohoročné veľké úsilie viacerých vedcov nakoniec to vhodné sako ušije, ale najčastejšie býva, že všetky pokusy skončia zle a žiadne z ušitých sák nesedí. To je vtedy, keď vedcom chýbajú niektoré relevantné informácie alebo keď je problém natoľko komplikovaný, že nie je v ľudských silách vziať do úvahy všetky faktory, ktoré v ňom hrajú rolu.
Pokiaľ nie je v hre politika, vedec v prípade nezdaru bez rozpakov prizná, že ušiť vhodné sako nedokáže. Ak však tá politika rolu hrá, tak to bádateľ často rieši tým, že ušije sako ako Vasiľ Biľak a pokriví realitu, aby akože sedelo politickej objednávke. Dám teraz príklad takejto situácie, ktorú sledujem už vyše dvadsať rokov a to nie z mediálnych vyhlásení klimatológov (beztak ignorujúcich im nepríjemné témy), ale priamo z ich kuchyne tj. z ich odborných článkov. O čo ide?
Všetci vieme, že panuje konsenzus klimatológov o dominantnej ľudskej zodpovednosti za súčasné otepľovanie a že tento konsenzus nielen presiakol do politickej roviny, ale ju celú zaplavil. V tejto situácii už klimatológovia nemôžu cúvnuť, aby nestratili tvár a voľky-nevoľky musia ignorovať či zamiesť pod koberec všetko, čo by ich konsenzu mohlo odporovať. Začnime od otepľovania v relatívne nedávnej minulosti, konkrétne pred 11700 rokmi. Z mnohých dát získaných po celej severnej pologuli vyplýva, že sa vtedy priemerná teplota atmosféry zdvihla v priebehu 40 rokov o 8 stupňov Celzia a úroveň hladiny mora v priebehu 100 rokov o 28 metrov (pre porovnanie klimatológovia udávajú pre dnešné otepľovanie nárast teploty 1,5 stupňa za posledných 150 rokov a nárast hladiny oceánov 20 cm za posledné storočie). Každý uzná, že náhle oteplenie pred 11700 rokmi bolo nepomerne brutálnejšie ako dnes a pritom určite nebolo spôsobené priemyselnými emisiami CO2. Čo je pre klimatologický konsenzus ešte horšie, ono nebolo spôsobené ani prírodnými emisiami CO2, keďže vtedajšia koncentrácia CO2 v atmosfére bola zhruba dva a polkrát nižšia než dnešná a náhlemu otepľovaniu nepredchádzalo žiadne jej markantné zvyšovanie. Nuž a tak klimatológovia musia vysvetliť, ktoré prírodné faktory keď nie CO2 toto brutálne oteplenie pred 11700 rokmi spôsobili a tiež odôvodniť, že tieto faktory nepôsobia dnes. Ak to nevysvetlia a neodôvodnia, tak ich hypotéza o údajne nepochybnom ľudskom zapríčinení súčasného oteplenia poriadne naberie vodu.
Tak sa pozrime, ako to klimatológovia vysvetľujú a zdôvodňujú, inými slovami ako šijú sako. V prvom rade tvrdia, že poznáme prirodzené dôvody všetkých historických otepľovaní v priebehu posledných 25000 rokov. Vraj boli spôsobené zmenami tvaru obežnej dráhy Zeme okolo Slnka, náklonu zemskej osi voči rovine obehu a orientácii tej osi voči hviezdam. Iste, je vedecky dokázané napr. štúdiom vzoriek antarktického ľadu, že tieto zmeny naozaj vplývajú na klímu. Problém je ale v tom, že tieto zmeny sú veľmi plynulé a veľmi pomalé a je teda načim vysvetiť, prečo sa stáročia či tisícročia klíma v podstate nemenila a potom zrazu z ničoho nič za 40 rokov vyskočila teplota o osem stupňov. Nechcem tu tento blog nafukovať podrobným výčtom, kde všade si klimatológovia prispôsobujú realitu, aby ich ušité sako sedelo, tak zmienim iba ich najkrikľavejšie tvrdenia: 1) Vraj za brutálne náhle oteplenie pred 11700 rokmi môže náhle presmerovanie morských prúdov v Atlantiku. Prečo sa tie prúdy presmerovali? To už sa nevie, ale hypotéz v klimatologickej literatúre je viacero, napr. že uprostred Severnej Ameriky bolo veľké jazero, ktorému sa roztrhol breh a voda vyvalená do mora zvrátila smer prúdov, druhá hypotéza tvrdí, že na Zem spadol asteroid, ktorý zvrátil smer prúdov atď. 2) Že sa nenašiel kráter po tom asteroide? To údajne preto, že asteroid spadol na ľadovec, v ktorom vytvoril kráter, ale ľadovec sa neskôr roztopil a s ním aj kráter... 3) Keďže teplá voda rozpúšťa CO2 horšie ako studená, pri brutálnom oteplení o osem stupňov za 40 rokov by sa mali uvoľniť z oceánu obrovské masy CO2, čo by podľa súčasných predstáv malo viesť k ďalšiemu rýchlemu otepľovaniu. To sa však nestalo, po tých štyridsiatich rokoch otepľovanie ustalo. Ako na to našiť sako? Jednoducho, to vietor údajne privial z trópov do Severného Atlantiku obrovské mračná prachu bohatého na železo, ktoré vraj využili kolónie baktérii pri Grónsku na svoj metabolizmus, ktorý zasa eliminoval z atmosféry presne to množstvo CO2 z atmosféry, aby sako sedelo. Atď. atď ...
Myslím, že čitateľ si už asi uvedomuje, ako sa šije klimatologické sako, čo si však možno neuvedomuje je to, že všetky tieto krkolomné konštrukcie klimatológov sú nedostatočné i keby nakrásne kvalitatívne sedeli. Skutočná veda totiž začína až tam, kde budú tie konštrukcie kvantitatívne, inými slovami klimatológovia musia vysvetliť, prečo sa teplota zdvihla o osem stupňov a nie o štyri alebo o trinásť, prečo sa hladina mora zvýšila o 28 metrov a nie o sedemnásť alebo o devätdesiat. Keď nevysvetlia, znamená to, že NEPOZNAJÚ všetky dôležité PRIRODZENÉ mechanizmy spôsobujúce otepľovanie klímy a teda nemôžu vylúčiť, že tie mechanizmy nepôsobia aj pri otepľovaní dnešnom.
Na záver dodám, že klimatická kataklyzma pred 11700 rokmi nebola jediná. Predchádzala jej tá pred 12900 rokmi, kedy sa v priebehu troch rokov ochladilo Grónsko o 10 stupňov a Európa v priebehu 30 rokov o 6 stupňov (vlastne i Európa i Grónsko po tomto náhlom ochladení zostali chladné 1200 rokov až po to oteplenie pred 11700 rokmi). Z toho možno dedukovať, že klimatické zmeny môžu naozaj v krátkom čase podstatne ovplyvňovať naše životné prostredie, niekedy v zlom smere ako ochladenie pred 12900 rokmi a niekedy v dobrom ako oteplenie pred 11700 rokmi. Vo svetle toho všetkého, čo som tu napísal, mi naozaj pripadá ako nedokázané tvrdenie, že dominantný vplyv na súčasnú klímu má ľudstvo. Avšak klimatológovia si to zjavne nemyslia. Za všetkých tu odcitujem klimatológa z Berkeley Zeke Housfathera, ktorý napísal túto naozaj pozoruhodnú vetu:
Epocha dôb ľadových bola veľmi odlišná od tej dnešnej. Nemusíme predpokladať, že mechanizmy dávneho otepľovania hrajú rolu dnes, lebo vieme, že dnes sa otepľuje vďaka ľudskej činnosti.
Naozaj to vieme, pán Housfather?
