Vladimír Leksa je slovenský imunológ a v poslednej dobe mu často dáva priestor denník SME, aby sa vyjadroval k aktuálnym spoločenským otázkam. Články a komentáre p. Leksu mávajú niekoľko spoločných menovateľov, ktoré v nich nechýbajú skoro nikdy, konkrétne štylistická nesúrodosť, povrchnosť, snaha o politruckú prácu ale tiež výsmech tzv. slovenskej malosti. Konkrétne v dnešnom komentári "Svetoví rekordéri alebo ako stvoriť sebavedomý národ", V. Leksa zdôrazňuje, že ak nebudeme merať našu súčasnosť objektívnym metrom, ale len takým prispôsobeným slovenským, tak hneď budeme všetci vyzerať ako šampióni. Nuž, poďme teda zmerať vedeckú prácu p. Leksu na základe údajov dostupných laikom. Merané slovenským metrom, p. Leksa je 51ročný vedecký pracovník, vedúci laboratória na Ústave molekulárnej biológie SAV v Bratislave, navyše je to medializovaný človek, keďže denník SME usúdil, že je hoden dávať rozumy slovenskej populácii. Merané medzinárodným metrom (databáza Web of Sciences), p. Leksa za 26 rokov svojej vedeckej kariéry vyprodukoval 24 vedeckých článkov, z toho ani jeden úplne sám. Celkovo má tých 24 článkov 199 autorov, iba 5 článkov pána Leksu má menej než 8 spoluautorov. Pritom tie články sú skôr článočky, ten najdlhší z nich má 20 strán (a 20 autorov), celkovo 24 článkov p. Leksu má spolu 219 strán. Dôležitý indikátor je počet citácií, ktorý u p. Leksu dosahuje číslo 347. (Na ilustráciu uvádzam citácie jeho piatich kolegov z Ústavu molekulárnej biológie: Barak 2339, Moskaltsová 2261, Kutejová 827, Baliová 844, Urbaníková 620.) Pre porovnanie Jean Gabert, vedúci laboratória molekulárnej biológie v Marseille má 153 publikácií a 7690 citácií.
Závery z týchto čísel si urobí každý podľa svojho gusta, mne osobne z toho vychádza, že p. Leksa vo svojom dnešnom komentári o slovenskom metri premrhal príležitosť zostať ticho.
Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/23138681/svetovi-rekorderi-alebo-ako-stvorit-sebavedomy-narod.html
