Na XV. zjazde Slovenskej historickej spoločnosti v Skalici (11-13.mája 2016) predniesol Dušan Kováč prejav o vede, historiografii a etike, v ktorom okrem iného uviedol:
"Dôjsť k vopred určenému výsledku nie je v historiografii vôbec ťažký proces. Stačí si vybrať z množstva dokumentov tie, ktoré stanovenému cieľu vyhovujú alebo zamlčať tie, ktoré nevyhovujú, alebo niekedy ich iba „ľahko upraviť“.
Priznám sa, že pre čítaní týchto slov sa mi vybavil posudok Jána Steinhübela pre Slovenskú národnú radu, ktorý si kládol za cieľ zbaviť Svätopluka kráľovského titulu. Ktoré fakty relevantné pre celú záležitosť Steinhübel zamlčal sa čitateľ môže dozvedieť napr. v článku Martina Homzu "O kráľovskom titule Svätopluka I. († 894)" vydaného v Historickom časopise č.4/2013 na stranách 655-669. Témou tohoto blogu je fakt, že v tom istom čísle Historického časopisu na stranách 671-696 reagoval Steinhübel na predmetnú stať Homzu protičlánkom "Bol alebo nebol Svätopluk kráľom".
Ono to teda vážne vyzerá tak, že Homza poctivo zaslal do časopisu svoj rukopis, z ktorého obsahom však ešte pred publikáciou redakčná rada oboznámila Steinhübela. Ak to bolo naozaj takto (a ako inakšie to mohlo byť?), tak takéto porušenie povinnej diskrétnosti predstavuje zrejmý etický prešľap redakčnej rady Historického časopisu. To však nie je všetko: Steinhübelovi umožnila redakčná rada zareagovať už zmieneným protičlánkom, ktorý vyšiel nielenže v tom istom čísle časopisu, ale dokonca vzápätí za Homzovým príspevkom! Nuž neviem, aké to publikačné zvyklosti vládnu u slovenských historikov, ale na Západe som sa s niečím podobným nikdy nestretol.
Kto nesie zodpovednosť za tieto prinajmenšom nejasné postupy redakčnej rady? Nuž zjavne hlavný redaktor Historického časopisu, ktorým bol v roku 2013 Dušan Kováč. Súdiac z toho, že Dušan Kováč verejne rečnil o etike v roku 2016, pravdepodobne nevidí etický problém v nakladaní s Homzovým príspevkom r. 2013. Alebo žeby mu to vyviedla redakčná rada za jeho chrbtom?
