Ako som už napísal v minulom blogu, na našej fakulte v Marseille nedávno vystúpil s prednáškou pán Eric Brun, ktorý zastával v rokoch 2016 až 2023 funkciu hlavného zmocnenca francúzskej vlády v Medzinárodnom klimatickom paneli IPCC. Je to expert na snehovú prikrývku, ktorý počas svojej kariéry riadil niekoľko vedeckých organizmov a predsedal niekoľkým radám, bol napríklad riaditeľom Národného centra pre meteorologický výskum, predsedom Výboru Francúzskej Akadémie vied (CNRS) pre atmosféru, oceán a kryosféru či generálnym tajomníkom Národného observatória pre následky klimatického otepľovania. Počas jeho prednášky i po nej sme polemizovali na tému súčasných klimatických zmien a naša debata pokračovala aj korešpondenčnou formou, ktorú tu sprístupňujem čitateľom môjho blogu.
Môj e-mail Ericovi Brunovi:
Dobrý večer,
pokiaľ ide o našu nezhodu ohľadne hladiny koncentrácie CO2 na začiatku Holocénu, posielam Vám najnovšiu referenciu na túto tému, ktorú som našiel v literatúre https://archimer.ifremer.fr/doc/00659/77064/102732.pdf. Konkrétne ide o prvý graf na Obr. 1, ktorý potvrdzuje, že táto koncentrácia naozaj činila okolo 270 ppm na konci obdobia Younger Dryas.
Pokiaľ ide výšku morskej hladiny, literatúra udáva vtedajší nárast 4 cm za rok, čo je zhruba desaťkrát rýchlejší nárast než ten dnešný (Meltwater puls B , ktorý nasledoval po Younger Dryas https://academic.oup.com/gji/article/239/2/1021/7746162?login=false https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/2015PA002847).
Domnievam sa, že nie je v ľudských silách kvantitatívne porozumieť tomuto historickému otepľovaniu na začiatku Holocénu, ktoré bolo oveľa silnejšie a rýchlejšie než to dnešné a ktoré sa nedá pripísať na vrub zodpovednosti človeka. To jednoducho znamená, že existujú prirodzené faktory, ktoré majú obrovský vplyv na klímu a ktoré nevieme kvantitatívne vysvetliť. Ako môžeme vedieť, že tieto faktory nehrajú nejakú rolu aj v dnešnej dobe? Podľa môjho názoru to nevieme, a teda ani nechápame, čo presne stojí za súčasným otepľovaním.
Podobne, ako nevieme predpovedať zemetrasenia, nevieme predpovedať napr. ani zmeny obehu morských prúdov ani ich presný vplyv na klímu. Mimochodom spriemerovanie predpovedí dvadsiatich klimatických modelov nie je metóda, ktorá by budila dôveru, skôr opak je pravdou. Každopádne, ak vy dôverujete Vašim modelom, navrhnite experiment, ktorý by ich dokázal otestovať. Vybudujte napr. stovku meracích staníc teploty roztrúsených po celom povrchu planéty a vytvorte taktiež konsenzuálnu predpoveď všetkých klimatológov pre každú jednú stanicu, inými slovami dohodnite sa, akú priemernú teplotu ukáže každá stanica v budúcnosti v závislosti na celkových emisiách CO2. Samozrejme, Vaše meracie stanice musia byť vzdialené od zdrojov tepla ľudského pôvodu, od miest, dedín, ale i ľudí či zvierat samotných. Oddnes za tridsať rokov budete konfrontovať Vaše konsenzuálne predpovede pre každú stanicu s realitou a toto je JEDINÝ spôsob, ako overiť vedeckú relevanciu Vašich modelov.
Veľmi srdečne,
Ctirad Klimčík
profesor matematiky.
Univerzita Aix-Marseille
Odpoveď Erica Bruna:
Dobrý deň
ďakujem za referencie. Nie som špecialista na paleoklimatológiu, ale nevidím, prečo by nárast koncentrácie CO2 zhruba o 40 ppm (z 230 na 270) počas obdobia Younger Dryas mal spochybniť fakt, že človekom spôsobený nárast o 130 ppm v období od 1850 do 2020 vyústil do zvýšenia globálnej teploty Zeme o 1 stupeň. Obdobie Younger Dryas je blízko konca prechodu z doby ľadovej na medziľadovú a zmeny klímy s tým súvisiace boli veľmi rýchle, špeciálne kvôli miznutiu niektorých z najväčších ľadových pokrývok.
Nárast morskej hladiny o 4cm ročne sa v značnej miere vysvetľuje existenciou v tej dobe ešte zaľadnených veľkých kontinentálnych povrchov, existenciou, ktorá viedla v čase búrlivého otepľovania k oveľa rýchlejšiemu topeniu než to, ktoré poznáme dnes. Nie je to v nesúlade s poslednou správou IPCC, ktorá zmieňuje možné zvýšenie hladiny morí o niekoľko metrov do roku 2150 v prípade veľmi málo pravdepodobnej destabilizácie ľadovej pokrývky Západnej Antarktídy.
Klimatické modely majú ďaleko do perfekcie v dôsledku mnohorakosti a zložitosti fyzikálnych, chemických a biologických procesov, ktoré sú v hre. Toto nikto nespochybňuje, ale na druhej strane sú tieto modely schopné reprezentovať hlavné procesy (odohrávajúce sa v atmosfére) a poskytli pred tridsiatimi rokmi, kedy bolo ešte otepľovanie sotva viditeľné, predpovede globálnej teploty, ktoré sa dnes veľmi dobre potvrdzujú. Všetky iné teórie vysvetľujúce otepľovanie v posledných desaťročiach zlyhali, či už boli založené na solárnej aktivite či na mikrofyzike oblakov. Niet žiadneho fyzikálneho dôvodu si myslieť, že nárast koncentrácie CO2 nie je príčinou súčasného otepľovania, alebo si myslieť, že to otepľovanie sa môže zastaviť či dokonca zvrátiť, ak budú naše emisie CO2 pokračovať.
Veľmi srdečne,
Eric Brun
