Ako snáď väčšina ľudí zaujímajúcich sa o vedu vie, CERN je medzinárodná európska organizácia pre výskum fyziky vysokých energií so sídlom v Ženeve. Pracuje v nej na stálo niekoľko tisíc experimentálnych fyzikov, inžinierov a ďalších technických pracovníkov, pár stoviek úradníkov zabezpečujúcich hladký chod celého kolosu a tiež pár desiatok tzv. teoretických fyzikov. K tomuto obrovskému ľudskému potenciálu je treba pripočítať ďalších pár tisíc zamestnancov zazmluvnených na dobu určitú, venujúcich sa či už výskumnej činnosti alebo čomukoľvek inému, čo CERN potrebuje.
CERN je výkladnou skriňou európskej spolupráce a nemá (okrem iného aj z tohoto dôvodu) problém získavať od politikov členských štátov veľké peniaze. Experimenty v dnešnej fyzike vysokých energií sú nesmierne nákladné a bez investovaných miliard sa nedajú realizovať, takže nastavená dlaň CERNu voči európskym daňovým poplatníkom je opodstatnená. Fakt, že pár kvapiek tohoto zlatého dažďa skončí aj v súkromných vreckách zamestnancov CERNu v podobe naozaj bohatierskych platov, mňa osobne nešokuje. Majú výsledky, zaslúžia si.
Slovenská (alebo česká) účasť v CERNe nie je výlučne prejavom altruizmu vyspelých západných krajín, ktoré pootvorili dvere socializmom ťažko poznačeným východoeurópskym krajinám vo všeobecnej eufórii po páde Berlínskeho múru. Svoje tu zohral aj síce neveľký ale tiež nie úplne zanedbateľný finančný príspevok nových členských štátov a potom aj fakt, že každá organizovaná ľudská aktivita má tendenciu rozširovať svoje pole pôsobnosti. Platí to pre futbal, ktorého rozvoj v chudobnejších krajinách štedro podporuje FIFA, ale aj pre menej viditeľné "kratochvíle", akými je napr.pestovanie vedy.
Čo prináša CERN krajinám vyšehradskej štvorky? Strašne veľa. Ľudia, ktorí vyštudujú v našom regióne vysokú školu nepríliš vysokej kvality majú vydláždený chodník k špičkovým aktivitám vo svojom obore a i keď tam poväčšine nehrajú prvé husle, aspoň vidia, ako to tam chodí a prinesú svoje skúsenosti naspäť domov. Navyše politika nepustí a CERN sa snaží, aby každý členský štát mal isté zastúpenie aj na riadiacich postoch. Osobne sa síce nedomnievam, že v dohĺadnej dobe sa stane riaditeľom CERNu niekto z krajiny neprispievajúcej dominantne do rozpočtu organizácie, ale zástupcov riaditeľa sa dá vymenovať veľa, podobne šéfov rôznych komisií, každý sebemenší experiment alebo aj jeho časť má svojho zodpovedného atď. Výsledkom je, že ak sa ujde aj na nejakého Slováka, dotyčný človek sa teší doma ohromnej prestíži, venujú mu pozornosť médiá, dostáva vysoké štátne vyznamenania atď a to všetko má blahodárny vplyv na atraktivitu fyziky v očiach verejnosti ale aj v očiach maturantov podávajúcich si prihlášky na vysoké školy. Jednoducho CERN je pre Slovákov zriedkavou príležitosťou pohybovať sa s akreditačnou kartičkou po veľkom ihrisku a to je skúsenosť na nezaplatenie.
Sú aj nejaké záporné dôsledky inštitucionalizovanej účasti stredoeurópskych krajín v CERNe? Ja ich vidím napr. v dopade na formovanie mocenskej hierarchie vo vedeckej komunite malých krajín. Prapríčinou, ktorá k tomu vedie je fakt, že úspešný experiment v CERNe je zavŕšený publikáciou s vyše tisíckou formálne rovnocenných autorov (na veľkých experimentoch ich môže byť dokonca až 4-5 tisíc). O tom, kto viac makal a kto sa viac viezol sa síce v útrobach CERNu vie a berie sa to tým, či oným spôsobom do úvahy, ale navonok má na objave napr. Higgsovho bozónu rovnakú zásluhu každý podpísaný zo štyroch tisícov autorov. Predstavme si teraz fyzikálny ústav v nejakej malej členskej krajine CERNu, kde pôsobí teoretický fyzik Mišo. Mišo pochodil svet, má vyše päťdesiat publikácií napísaných s nanajvýš dvomi či tromi spoluautormi (teda nie s tisícmi), má viac než tisíc citácií a h-index vyše dvadsiatky. Mišo by sa logicky mal stať novým riaditeľom svojho ústavu, ale má protikandidáta Ďura. Dotyčný Ďuro je taktiež teoretický fyzik, lež podstatne menej výkonný. Svet nescestoval, článkov má málo, citácie skoro žiadne a h-index rovný štyrom, čo zodpovedá zhruba priemernému doktorandovi. Jeho jedinou silnou stránkou je však podpora so strany bývalého riaditeľa ústavu Jana.
Azda nikoho neprekvapím, že novým riaditeľom sa nakoniec stane Ďuro. A vďaka CERNu dokonca so vztýčenou hlavou. Ako je to možné? Nuž jednoducho. Vo svojom pokročilom vedeckom veku Ďuro naraz zistí, že nie je ani tak teoretický fyzik ako skôr experimentálny (t.j. akoby v opernom speve bas náhle presedlal na tenor). Jeho protektor Jano potom pomôže zabezpečiť v CERNe, aby sa Ďuro stal napr. účastníkom experimentu, ktorý hľadá Higgsov bozón. Je to ľahké, keďže CERN nekafre svojej členskej krajine do personálneho obsadenia národného týmu, ktorý sa na tom-ktorom experimente podieľa. A tak už o pár mesiacov meno Ďura figuruje na prestížnych CERNských publikáciách a jeho nominácia na post riaditeľa sa javí pre nezasvätených absolútne vodotesnou.
Opýtate sa, ako je možné, že Jano pustil Ďura k válovu bez zásluh? Lenže Jano sa mohol kedysi dostať na výslnie podobným spôsobom, prečo by mal teda mať zábrany ? Mohlo to vyzerať napr. takto: Jano začal kariéru ako experimentálny fyzik nízkych energií, skvelo vychádzal s ľuďmi a tak ho zvolili do čela akademického senátu. Je zvykom, že ľudia na takejto pozícii sú aspoň docenti a tak Jana vedecká rada fakulty či ústavu promptne odocentila. Jano naďalej skvele vychádzal s každým a stal sa čochvíľa členom vedenia fakulty, Univerzity či Akadémie, k čomu už akosi patrí titul profesor. Jano teda profesúru rýchlo dostal, ale mal aj nepriateľa nejakého profesora medicíny, s ktorým sedel v nejakom poradnom orgáne akéhosi ministerstva. Dotyčný lekár sa pohrabal na internete a našiel tam iba zopár Janových článkov a skoro žiadne citácie. Vtedy čerstvo oprofesorený päťdesiatnik Jano náhle zistil, že mu fyzika vysokých energií reže viac ako fyzika nízkych, hodil reč s kamarátmi z národnej Rady pre CERN, ktorých bežne stretával na kdejakých schôdzach a vzápätí sa stal jedným zo štyroch tisícov výskumníkov, ktorí hľadali v CERNe Higgsov bozón. Jano bol takto zrazu spoluautorom spústy citovaných článkov a keď sa ten Higgsov bozón nakoniec naozaj našiel, Janova pozícia vedeckého koryfeja sa stala neotrasiteľnou. Dokonca aj ten chudák profesor medicíny sa úprimne pokajal...
Teraz otázka: Je niečo zlé na tom, že CERN pomôže Ďurovi či Janovi v kariére? Ako sa to vezme. Predstavte si, že miliardár a mecenáš Paľo sa rozhodne podporiť mladých vedcov v Strednej Európe a chce ustanoviť komisiu odborníkov, ktorá bude rozhodovať o prideľovaní ním poskytnutých prostriedkov talentovanej mladi. Paľovi nepríde ani na um, žeby mal do dotyčnej komisie vymenovať "radového vedeckého pešiaka" Miša, ale v dobrej viere v objektívne fungovanie vedeckej komunity tam vymenuje nového riaditeľa ústavu Ďura. S akými dôsledkami? Nuž s takými, s akými sa vykázal Jano, keď sa dostal k moci. Jano mohol hravo zvrátiť menovanie Ďura riaditeľom a po zásluhe priklepnúť túto vedúcu pozíciu Mišovi, lež neučinil tak...
