Celkovo považujem Hríbove vedecké lampy za záslužný popularizačný počin, a tá posledná (dá sa nájsť na Youtube pod heslom "Tri zázračné objavy") nebola výnimkou. Osobne som sa dozvedel veľa zaujímavého o Nobelových cenách za chémiu a fyziológiu v podani pánov Szolcsányiho a Feráka, pokiaľ však ide o Nobelovu cenu za fyziku, mám výhrady k tomu, čo hovoril Martin Mojžiš, a to nielen pokiaľ sa jedná o samotnú Nobelovu cenu, ale i v širšom zmysle.
Martina som osobne stretol raz v živote, niekedy v deväťdesiatych rokov pri mojej návšteve bratislavského matfyzu, a spomínam si, že sme sa vtedy nebavili o fyzike, ale o politike, konkrétne o samostatnosti Slovenska. Martin hneď skraja zdôraznil, že on je ten "janičiar", ako sa vtedy hovorilo presvedčeným federalistom slovenského pôvodu, a že podľa jeho názoru samostatné Slovensko nečaká skvelá budúcnosť. Nuž a teraz, po tridsiatich rokoch, zarezonovala na samom konci zmienenej Hríbovej Lampy tá istá skepsa, citujem Martina: "ja čoraz viac strácam schopnosť si predstaviť, že na Slovensku to dopadne dobre".
Nuž áno, ja som pred tridsiatimi rokmi čakal od samostatného Slovenska podstatne viac, a realita vecí dala svojím spôsobom za pravdu nie mne ale Martinovi, na druhej strane je tu otázka zodpovednosti, prečo je to tak a kto za to môže. Vyjadrujem názor, že v tejto veci Martin nie je bez viny. Republika je totiž spoločným majetkom jej občanov a rozkvitá vtedy, keď títo občania statočne pracujú a politici, ktorí ich vedú, nepremrhajú výsledky tejto práce. Martin Mojžiš nie je politik (i keď v istý moment bol číslom jeden na Matovičovej kandidátke do volieb), očakával by som preto od neho, žeby mal statočne pracovať vo svojej funkcii docenta matfyzu, kde je platený slovenským daňovým poplatníkom. Lenže je tomu naozaj tak? Už pred zhruba desiatimi rokmi som Martina kritizoval v diskusii na SME za to, že od r. 2002 neopublikoval žiadnu vedeckú prácu. Dnes sa píše rok 2022 a Martin stále nič nepublikuje, už dvadsať rokov...
Samozrejme, nie je pravdou, že Martin sa na bratislavskom matfyze iba fláka, veď tam predsa učí kvantovú teóriu poľa. Dokonca mu uznám aj to, že zo všetkých matfyzáckych učiteľov (azda okrem Blažeka alebo Tekela?), on vie o tej kvantovej teórii poľa najviac, problém je v tom, že i to "najviac" je veľmi málo. Vskutku, hneď prvé vety jeho skrípt obsahujú závažné koncepčné chyby, ktoré odhaľujú, do akej miery Martin nerozumie tomu, čo študentov učí. Samozrejme, keď popularizuje v Lampe, jeho základné nedostatky vo vedeckej erudícii nie je až tak vidieť, iba sem tam preblesknú v plnej nahote, ako napr. v posledných piatich minútach zmienenej Nobelovskej lampy, kde bola reč o pojme "bodovosti" elementárnych častíc alebo o niečo skôr, keď nepovedal veľmi podstatnú vec, totiž že jeden z laureátov dostal Nobelovku preto, že vylúčil previazanie fotónov s meracou aparatúrou.
Nedá mi nenakresliť paralelu medzi Martinom a ďalším slovenským popularizátorom Samuelom Kováčikom. Obidvaja sa zamlada dostali na Západ, zistlili, že tam je veda ťažká rehoľa a tak sa radšej vrátili domov na pokojné Slovensko, kde nemusia skoro nič vedieť a nič alebo málo publikovať. Kontakt s médiami im obidvom umožňuje pobesedovať si pred kamerou tu s Penroseom, tu zas s nejakým iným známym vedcom, čo by sa im zrejme nikdy nepodarilo, keby sa venovali skutočnej vede a nie prioritne popularizácii. Obidvaja navyše vystupujú pred kamerami veľmi sebavedome, akoby tú erudíciu a vedecké výsledky naozaj mali, a keď niečo nevedia, tak to okecajú a život ide ďalej.
Záverom konštatujem, že Martin má zrejme pravdu, že Slovensko nič dobrého nečaká, ak aj v iných odboroch než fyzika nepublikovanie môže prinášať spoločenské uznanie a či dokonca medializovanie nepublikujúceho.
