V dnešnej dobe sa kladie veľký dôraz na tzv. interdisciplinaritu. Ideologickým zdôvodnením tohoto trendu je nutnosť vychovať vedeckú mlaď tak, aby čelila čoraz zložitejším interdisciplinárnym problémom, ktoré prináša moderná doba.My starší si však pamätáme, že podobné argumenty nie sú úplne nové, veď sa užívali ešte za socializmu a dokonca nachádzali uplatnenie i vo vtedajšom vzdelávacom systéme. Konkrétne na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej sa popri fyzike tuhých látok, jadrovej fyzike, optike atď vyučovala i špecializácia "fyzika hraničných odborov", medzi ktoré boli zaradené astrofyzika, geofyzika, meteorológia, klimatológia a matematická fyzika. Ja sám som vyštudoval onú "fyziku hraničných odborov", spolu s jedenástimi ďalšími kolegami. Do konca štvrtého ročníka sme mali všetci spoločný študijný program, a až v piatom ročníku nás rozdelili tzv. výberové prednášky, ja som si vybral matematickú fyziku a navštevoval som preto prednášku z kalibračných polí, pre astrofyzikov bolo určená prednáška tuším o akrečných diskoch, meteorológom a klimatológom bolo prednášané niečo o fyzike atmosféry atď
S odstupom času konštatujem, že to bol dobrý systém. Zvlášť matematickí fyzici sa výborne interdisciplinárne uplatnili, pretože kvôli ich znalosti matematiky boli žiadaní vo všetkých odboroch. Jeden z mojich vtedajších spolužiakov dnes pracuje v Astronomickom ústav ČAV, druhý v Ústave fyziky plazmy, tretí je na tuhých látkach, ďalší sa dal na biofyziku, atď atď Ja konkrétne som zakotvil vo Francúzsku na Ústave matematiky, pretože matematická fyzika je síce v Česku považovaná za hraničný odbor fyziky, ale v niektorých krajinách sa má za súčasť matematiky a v niektorých ako práve Francúzsko ani neexistuje formálna hranica. Niektorí matematickí fyzici sú vo FRA profesormi matematiky a iní profesormi fyziky.
Táto interdisciplinarita v rámci matematiky a fyziky je skvelá vec. Je pravda, že matematici a fyzici sa navzájom semtam podpichujú, ale ich vzájomná interakcia nesmierme obohacuje obidva odbory. Prejavuje sa to napr. i na habilitačných konaniach. V Česku či na Slovensku sa nestane nikto docentom či profesorom trebárs klimatológie iba z vôle samotných klimatológov. Tento titul mu totiž udeľuje vedecká rada matematicko fyzikálnej fakulty, kde zasadá asi tridsiatka matematikov a fyzikov zo všetkých možných špecializácií. Vedecká rada najprv menuje tzv. habilitačnú komisiu, ktorá nechá vypracovať posudky na habilitačnú prácu a v ktorej síce sedia predovšetkým klimatológovia, ale samotná habilitačná prednáška kandidáta klimatológa sa odohráva pred celou vedeckou radou. Toto nie je formalita, vedeckí radní z rôznych odborov spovedajú kandidáta, a tento im musí odpovedať. Predstavme si, že kandidát odpovie štýlom:"Vylez mi na hrb, chlape, ty si fyzik tuhých látok, si v klimatológii laik, tak mi do toho nekecaj". Nuž ak povie toto, vedecká rada mu najskôr titul neudelí... Jednoducho tá medziodborová kontrola vedeckej metódy i širšieho kontextu je veľmi dôležitá a slúži na to, aby sa v rámci matematiky či fyziky netvorili oddelené sekty, kde vedecká pravda riskuje ustupovať omylom príliš úzko orientovaných jedincov či dokonca ich ambíciám spoločenským ba aj politickým.
Je vôbec riziko, že nejaká skupina navonok "ctihodných" odborníkov môže zdegenerovať a stať sa sektou? Samozrejme, že je! I keď širšia laická verejnosť má vedu vo všeobecnosti vo veľkej úcte (čo je samozrejme fajn), vedci samotní sú ľudia a nič ľudské im nie je cudzie:) Toť nedávno ma skontaktoval kolega z nášho inštitútu, ktorý vykonáva funkciu editora dobrého časopisu, a povedal mi: "Posielam ti článok na recenziu. Keď máš čas, vhĺb sa do toho. Zdá sa mi, že autor a pár jeho kompánov píšu dookola o tom istom. Pozri sa, či nie je potrebné u nich trochu vyvetrať a eventuálne rozbiť ich uzavretý kruh."
Dnešná doba priniesla bezprecedentný fenomén, kedy veľmi špecializovaný prírodovedný odbor doslova hýbe svetovou politikou i ekonomikou. Napr. prezident Macron zmení celú svoju agendu, keď ho urgentne požiada o schôdzku zakladateľka a šéfka hnutia angažovaných klimatológov Valérie Masson-Delmotte (na snímke). Klimatológovia samozrejme komunikujú nielen s politikmi, ale aj s laickou verejnosťou prostredníctvom médií, avšak na takýchto fórach logicky nemôžu argumentovať odborným jazykom. Osobne ma v tejto súvislosti mrzí, že zrejme neexistujú prípady inštitucionalizovanej komunikácie klimatológov s príbuznými odbormi, niečo ako oná spomínaná široko-odborová vedecká rada, pred ktorou by sa museli klimatológovia, ale trebárs aj astrofyzici či kozmológovia, spovedať odborným jazykom matematiky a fyziky. Na rôznych konferenciách matematických fyzikov hodíme občas v kuloároch reč na tému klimatickej krízy a navzájom neskrývame skepsu nad hodnovernosťou predpovedí klimatických modelov, avšak chýba komunikačný kanál, kde by sa o tom dalo s klimatológmi debatovať takpovediac oficiálne. Európska komisia žongluje so stovkami miliárd eur na základe dobrozdaní klimatológov, azda by teda mohla využiť všetky kontrolné kanály, aby si mohla byť istá spoľahlivosťou úsudku svojich klimatických poradcov.
