V mojej profesii pedagóga prichádzam do styku s mládežou skoro denne a je to pre mňa poväčšine osviežujúca skúsenosť. Jednak občas sa vyskytnú prípady správania adolescentov, ktoré sa vymykajú aj široko stanoveným medziam tolerancie a vtedy je potrebná u učiteľa istá dávka skúseností a znalostí na vrátenie vecí do "normálu". Inak problém toho, čo je ešte normálne a čo nie ma zaujal a tak som si zalistoval v knihe uznávaných psychiatrických kapacít D. Marcelliho a A. Braconniera s názvom "Psychopatológia adolescenta":
http://psycha.ru/fr/marcelli/1983/psychopathologie_de_l_adolescent.html
Dočítal som sa v dotyčnom diele o veciach, ktoré ma naozaj ohromili, až som si povedal, že o tom napíšem na blogu. Zo všetkého uvediem jeden príklad z kapitoly 8, časti II, odseku 4b, kde sa pojednáva o pojme "nuda". Doslova tam nájdete túto formuláciu:
"...(Ennui) semble souvent être le représentant d’un état dépressif plus ou moins latent ou profond. Pour beaucoup de psychanalystes il n’en est rien : l’ennui correspond à une érotisation du sentiment de la durée, à une maîtrise anale du temps."
Preložené do slovenčiny to znie takto:
"...(Nuda) sa zdá byť často reprezentantom depresívneho stavu, viacmenej skrytého alebo hlbokého. Pre mnohých psychoanalytikov však tomu tak vôbec nie je: Nuda zodpovedá erotizácii pocitu trvania, análnemu zvládaniu času."
Priznám sa, že táto formulácia ma doslova dvihla zo stoličky. - Veď to je predsa bohapustá hlúposť! - povedal som si. - V akej dobe to žijeme, keď tzv. seriózni vzdelanci vypisujú podobné nezmysly? Potom som sa však nadýchol a začal rozmýšľať so snahou nepodľahnúť emócii a byť objektívny. Spomenul som si napr. na zmienku v historickej literatúre o tragikomickej udalosti, keď ktorýsi thajský kráľ dal pred stáročiami popraviť jedného holandského námorníka za zosmiešňovanie svojho majestátu. Čoho sa dotyčný chudák dopustil? Nuž snažil sa kráľa presvedčiť, že v Holandsku je ročné obdobie zvané zima, kedy voda v riekach stuhne a obyvatelia krajiny si priviažu železné nože k podošvám topánok, aby sa takto vybavení vysokou rýchlosťou kĺzali po tej stvrdnutej vode.
Iný príklad z histórie, keď mnohí vzdelaní a rozhľadení ľudia považovali svätú pravdu za bohapustú hlúposť, nám poskytuje ťažký a dlhý proces akceptácie teórie relativity svetovou intelektuálnou obcou.
Takže čo teraz, máme uveriť autoritám z oblasti psychoanalýzy a akceptovať, že keď sa nudíme, tak análne zvládame čas? Vidím tu jeden rozdiel oproti prípadu teórie relativity. V prípade Einsteina tvrdenia, ktoré sa zdali byť absurdné, vzbudili širokú celosvetovú debatu, v ktorej sa veci vyjasnili a pravda napokon zvíťazila. Avšak nuda ako "erotizácia pocitu trvania" a "análne zvládanie času", ako sa zdá, verejnosť nemontuje natoľko, aby o tom široko debatovala. Keby som sa nezačítal do tej knihy, ani by som o podobných tvrdeniach nevedel. Alebo žeby to média niekedy v minulosti už rozmazali, všetko sa vysvetlilo a veta "Nuda zodpovedá erotizácii pocitu trvania, análnemu zvládaniu času" je už teraz pevnou súčasťou poznania ľudskej civilizácie? Ak je tomu naozaj tak, určite tiež niekto musel objasniť, v čom by teda malo byť ľudské správanie konkrétne iné, aby nuda nezodpovedala erotizácii pocitu trvania a análnemu zvládaniu času. Rád by som si dotyčný text prečítal, lebo bez toho mám naďalej problém nahliadať na nudu nejak inak ako "normálne", to jest napr. ako na pravdepodobný stav mojej mysle, keby som bol zo spoločenských dôvodov prinútený hodiny vysedávať na konferencii psychoanalytikov na tému " Genitálna povaha matematického myslenia ako vedľajší produkt genézy libida"...
