O skleníkovosti CO2

Popisujem, v čom sa líši pôsobenie CO2 v atmosfére od pôsobenia strechy skleníka

Písmo: A- | A+
Diskusia  (68)

Klimatológia je časť fyziky, ktorá dokázala za posledných 30 rokov navýšiť svoje financovanie približne tisícnásobne, napr. v USA to bolo pár miliónov dolárov ročne pred r. 2000 oproti súčasným niekoľkým miliardám. Klimatológovia vďačia za svoj úspech o.i. aj tomu, že dokázali vzbudiť u bežných ľudí dojem, že je ľahké pochopiť argumenty údajne dokazujúce zodpovednosť ľudskej činnosti za globálne otepľovanie. Kým medzi sebou klimatológovia uznávajú, že veci zďaleka nie sú také jednoznačné, ako to vyzerá na prvý pohľad, laikom predkladajú prostredníctvom médií dve extrémne zjednodušené a naoko totálne nespochybniteľné tézy. Tá prvá je, že prítomnosť CO2, metánu a pár ďalších plynov v atmosfére má ten istý efekt ako skleník, t.j. zadržiava teplo, vďaka čomu sa naša Zem zahrieva. Tá druhá z nej vyplývajúca je, že čím viac bude ľudská činnosť zvyšovať prítomnosť CO2 v atmosfére, tým bude to zahrievanie rýchlejšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pokiaľ chodí o druhú tézu, tak klimatológovia, a to i tí najvyššie postavení, navyše vzbudzujú dojem, že teplota spodnej vrstvy atmosféry rastie s koncentráciou CO2 LINEÁRNE. Títo ľudia bežne na verejných prednáškach uvádzajú, že jedna megatona CO2, ktorú vypustíme do atmosféry zvýši teplotu spodnej vrstvy o 0,00007645 stupňa Celzia. Nuž a toto je manipulatívna LOŽ, závislosť teploty na koncentrácii CO2 totiž nie je lineárna ani zďaleka, a čo horšie, dokonca ani nevedno aká je. Preto vyznievajú tak trochu komicky predsavzatia politikov, že chceme znížiť emisie napr. o 50 percent. Efekt takéhoto úsilia totiž nebude priamo úmerný znižovaniu teploty, ako by si to mohla verejnosť naivne myslieť.

SkryťVypnúť reklamu

Tento blog je však venovaný tej prvej propagandistickej téze klimatológov, ktorí priradili kysličníku uhličitému sugestívny prívlastok "skleníkový" plyn. Keď máte v živote to šťastie a stretnete klimatického veriaceho, tak zistíte, ako ho (alebo ju) podráždi, keď vyrukujete s pochybnosťami o klimatickej dogme. Mnohí veriqci sa na vás ihneď oboria s pobúrením a vykríknu :"Ty spochybňuješ, že CO2 je skleníkový plyn?" A tí bystrejší ešte doložia: " Veď predsa CO2 bezpochyby pohlcuje tepelné žiarenie presne tak, ako strecha skleníka!" Nuž a majú pravdu, CO2 naozaj pohlcuje zhruba ako tá strecha. Ibaže tá strecha skleníka plní ešte jednu funkciu, ktorú CO2 v atmosfére neplní. Tá druhá odlišná funkcia spočíva v tom, že strecha skleníka tiež zabraňuje tzv. konvekcii, čo CO2 nerobí. Čo je to konvekcia? Nuž každý, kto letel balónom vie, že teplý vzduch je ľahší ako studený a stúpa hore. To je pravda aj v skleníku, v ktorom najprv strecha nepustila von tepelné žiarenie z pôdy a rastlín, vzduch v skleníku sa vďaka tomu ohrial a tá strecha potom nedovolila tomu ohriatemu vzduchu stúpať hore a uväznila ho v skleníku. Tento dvojitý efekt strechy nám napríklad umožňuje pestovať paradajky v Grónsku. Avšak pozor, koncentrácia CO2 v atmosfére vôbec nebráni ohriatemu vzduchu stúpať hore! Takže skleníkový efekt CO2 nie je zasa až taký skleníkový, funguje iba ako nejaký sabotovaný skleník, ktorému každú chvílu ukradne nejaký sabotér strechu a pustí ohriaty vzduch von. Každý uzná, že v skleníku, ktorému by ste každú chvíľu museli inštalovať novú strechu, by ste veľa paradajok nedopestovali. K tomu pre úplnosť dodám, že samozrejme fakt, že CO2 zachytáva tepelné žiarenie, nie je bez následkov na teplotu spodnej vrstvy atmosféry, je to však efekt oveľa subtílnejší a oveľa menej markantný ako starý dobrý skleník.

SkryťVypnúť reklamu

Využívam túto príležitosť, aby som pridal pár slov o konvekcii v súvislosti s dvoma linkami, ktoré mi poskytol jeden klimatický veriaci v diskusiách na sme.sk https://www.youtube.com/watch?v=oqu5DjzOBF8 a https://earthobservatory.nasa.gov/features/EnergyBalance/page6.php . To video z youtube dotyčný diskutér dal do placu ako prvé, vystupuje v ňom pôvodom matematická fyzička Sabina Hossenfelder, ktorú teraz vďaka miliónovej sledovanosti na sociálnych sieťach živí klimatoalarmizmus. To video som skritizoval, lebo vôbec nespomenulo konvekciu ako základného hráča tepelného prenosu v spodnej časti atmosféry (zhruba do výšky 4-5 km). Nato mi klimatoveriaci diskutér prihral ten druhý link, ktorý konvekciu síce spomína, ale priradzuje jej iba funkciu vedľajšieho hráča. Nuž a ja sa priznám, že ten prvý link v mojich očiach ihneď intelektuálne vyrástol, keď som si pozrel ten druhý... Vskutku, sama Sabina v čase 15:52 svojho videa spochybňuje relevanciu obrázkov typu ako tie uvedené v druhom linku. Pritom obrázky toho druhého typu sa konsenzuálne objavujú vo všetkých učebniciach klimatológie, hoci, a v tomto súhlasím so Sabinou, je ich výpovedná hodnota skoro nulová. Prečo je skoro nulová? Pretože zemská atmosféra má viacero vrstiev, v ktorých panujú úplne odlišné nechanizmy tepelného prenosu. Napr. úplne inakšie sa v tomto ohľade správa spodná časť atmosféry vo výške do 4-5 km, kde dominuje konvekcia a úplne inakšie vrchná časť stratosféry vo výške 50-60 km, kde dominuje radiácia. Maľovať vystredované obrázky energetickej bilancie celej atmosféry je ako urobiť si predstavu o loptových hrách, keď vám niekto poskytne priemer počtu strelených gólov na zápas spočítaný zo všetkých zápasov futbalovej, hádzanárskej a vodnopólovej ligy naraz.

SkryťVypnúť reklamu

Zakončím zdôraznením, v čom spočíva môj klimatoskepticizmus. Ja sa vôbec nesnažím vymýšľať alternatívne modely klímy, ktoré by nahradili tie súčasné. Ja iba kritizujem nekoherencie v diškurze klimatológov, ich wishful thinking, kedy žonglujú s argumentami tak, aby dokázali dopredu danú "pravdu" miesto toho, aby hľadali pravdu ako takú. K tomu sa priznám, že som veľmi skeptický, že nejakú hlbokú pravdu o klíme niekedy nájdeme. Je to totiž príliš zložitý fenomén a na jeho skúmanie nám navyše chýba spätná väzba, čo je tá základná vec v každom vedeckom odbore, keď sa chceme dopátrať pravdy.

Ctirad Klimčík

Ctirad Klimčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  144
  •  | 
  • Páči sa:  638x

absolvent MFF UK v Prahe, odbor matematická fyzika, PhD získaný v SISSA v Terste, profesor matematiky na Univerzite Aix-Marseille od roku 1997 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,066 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
INESS

INESS

106 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

310 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu