Predstavme si politické spektrum ako farebný kruh. V našom prípade, v prípade politiky, tu máme v zásade dve základné farby. Červená, modrá. Žltá tu akosi nie je. Možno by bola zastúpená zlatistou, ak by sme tu mali nejakú zlatú strednú cestu. Zelená je roztrúsená a je súčtom modrej a žltej.
Hnedá pripomína exkrementy a v politike sa aj tak chová. Smrdí a je terčom pohŕdania a posmechu a možno tento komplex menejcennosti smeruje ku chovaniu takýchto obdivovateľov. Sú obrazom bahna, špíny, dna, nenávisti. Každý sa exkrementom vyhýba a je to vývržkom, konečným produktom životného metabolizmu. Výlučky sú vhodné na hnojenie vyhnívajú a pritom smrdia. Používa sa tu vulgárny slovník. V politike takíto strašne kričia, vulgárne vykrikujú, vyhrážajú sa, sršia nenávisť a strach. Vyžadujú krutú poslušnosť, sú nadradení, panovační a koristnícky. Priživujú sa na biede a utrpení a potom bez hanby hrabú k sebe. Hnedá symbolizovala a bola mocou nacionalizmu, fašizmu v nacistickom Nemecku, Taliansku, Japonsku, ale svojim morom zasiahla aj Slovensko. Šéf je im nadovšetko, je vodca, ktorému sa neodporuje. Nikdy! Má blízko ku čiernej.
Čierna je súčtom všetkých farieb, nachádza sa tu niekde na okraji spektra a ani do farebného spektra farieb nepatrí. Je dominantná. Je aj farbou viery, ušľachtilosti, bohatstva najmä v spojení so zlatou. Je farbou temna, zla, zločinu, smrti, nešťastia, závisti, depresie a neistoty, konečna v tom ako ho vnímame, ničoho, nekonečnosti a chladu vesmíru, kde to začína a kde to raz skončí. Závisí na nás kedy. Tu končí svetlo. Vlastne na celom svete je čierna farba je považovaná za najnegatívnejšiu.
Opakom je biela, ako symbol čistoty, nevinnosti, mieru, o čo prosí vztýčená vlajka z vojnového zákopu, farba lekárov, pomoci, hygieny. Vlastne to farbou nie je. Je najvyššou intenzitou svetla.
Červená je farbou krvi, revolúcie, násilia, čím viac tmavne, tým sa blíži sa k hnedočervenej. Sama o sebe je červená farbou dominantnosti, upozornenia na nebezpečie, varovaním, je farbou stopky na semafore, značiek, príkazov, zákazov a mala by zastaviť aj okupantov, agresorov, zlodejov, mafiánov. Opak je pravdou. Sú to práve oni, čo okupujú, v mene svojej červenej ideológie, podmaňujú, kradnú, manipulujú, stranícky súdia, vraždia nevhodných aj svojich. Skrátka, chce to stopku pre nich, zákaz, zastavenie ich krokov. Štát je tu modlou, nástrojom moci pre vyvolených, druhým bohom, vlastne je prvým, ten všetko riadi, (teda štát, lebo boha neuznávajú), štát bezhranične rozhoduje, sleduje, odpočúva, občan je pred štátom v hlbokom predklone sluhu. Príznačná je diktatúra, klamstvá. V minulosti si červená a hnedá rozumeli a parcelovali svet.
Modrá je farbou nebošírnej oblohy slobody, zádumčivých predstáv, voľnosti, liberálneho teda slobodného prístupu k hodnotám, predstavuje intelekt. Panuje tu dosť individualizmus, štát tu vytvára podmienky v prospech občana. Samozrejmosťou je demokracia, až taká, že sa vie zneužiť, špiniť, lomiť najmä čiernou, hnedou, červenou.
Fialová, zmes modrej aj červenej, takže môže byť mačkopsom, či slabo spoločensky čitateľná.
Všetky farby sa tvária, že vychádzajú zo základných hodnôt a morálky kresťanstva, hoci výklad a chovanie sú rôzne.
Ideš do volieb? Uvedom si zásadné rozdiely. Okrajové, populistické témy nechaj na okraji, sú len strašidlom zdrojom zneistenia, strachu, xenofóbie. Na tom stavajú populisti, diktátori, dezoláti.
Kto sa nepoučí z vlastnej histórie, bude nútený si ju zopakovať...
