Nemám rád ľudí, vševedkov, čo všetko vedia, o všetkom rozhodujú a nemajú na to vzdelanie, vedomosti a najmä takých, čo si tykajú s mafiánmi, či nimi rovno sú a poznajú svrbenie hore otočených dlaní. Veci tu totiž nefungujú na princípe odbornosti http://vodaprezivot.blogspot.com/2016/08/ako-docielit-odbornost-v-riadiacej-sfere.html
To mi vadí
Tí, čo ma poznajú, vedia o mojej otvorenosti, že mi je jedno, kto je za tým, svoje si poviem a zdôvodním.
Aj teraz.
Vždy pred voľbami a to mi hádam každý potvrdí, sa nám do schránok pchajú predvolebné sľuby, na obrazovkách sa usmievajú rozličné tváre, čo majú ten zázračný čarovný prútik a pretvoria ten márnivý a zlodejský svet, poviem rovno, svet hlúpych stvorení, čo ničia sami seba a všetko okolo seba, ospravedlnením, že to všetko pretvoria vraj pre blaho a spokojnosť ľudstva, na svet krásny a múdry plný blaha a spokojnosti.
A to blaho, že je a či bude zásluhou politikov... a je (vraj) pre nás.
Lenže pravda je taká, že to blaho, najmä tých vyvolených, je vykúpené činnosťou človeka, čo si berie a nevracia, necháva škody budúcim generáciám. Vraví si homo rozumný. Ale nevie čo činí? (bože odpusť mu?). Likviduje všetko zelené, čo tu ešte vyrába pre nás vzduch, čo dýchame, zabíja zvieratá aj samého seba, len preto, aby sme mali viac a viac jedla, majetkov, energie, moci, zbraní a chamtivosti, pôžitku - a duševného mrazu. Na druhej strane menej života, viac sucha a enormných povodní, zosuvov, požiarov, tsunami, chorôb, úmrtí, vojen, utrpení. Tešíme sa štatistickým krivkám nášho pohodlia, len akosi sme zabudli na cenu, za akú je to dosiahnuté a či tá krivka je dobrá a spravodlivá.
Ľudia sa tešia z prítomnosti, nadužívajú si hodnoty a z hľadiska planéty, teda vlastného bytia, už vyberajú nie prvý úver, ktorý nikdy nebudú vedieť splatiť. Ľahostajnosť, vlastne, áno, nulová empatia, rozum, kde v stále vzdušnejšej mozgovej dutine, viac a viac štrngajú mince a šuštia papiere, dovedú a jednoznačne už voviedli ľudstvo do stavu katastrofy, čo si ešte uvedomuje len málo kto. Žiaľ.
Zásluhou politikov a im spriazneným dušiam a kultu peňazí.
Upozornenia, varovania ľudí, čo vidia viac a ďalej, než drvivá väčšina, rojkovia, blázni, čo takto sú nazývaní a tak sú aj braní, sú na pokraji spoločnosti, márne upozorňujúc na prehrešky ľudí.
Lenže človek došiel do štádia, čo dnes poznáme na extrémnom správaní sa prírody. Ani by som to tak nenazval. Lebo príroda funguje na princípe fyzikálnych zákonov. Iná nebude. Našťastie nefunguje na zákonoch človeka a jeho politikov. Žiaľ, činy človečenských politikov a ich poslíčkov, ľudí, sú prvotnou príčinou, že príroda reaguje tak, ako reaguje. Príroda sa ošudiť nedá. Zákon akcie a reakcie. Nič viac. Punktum.
A tak stádovite mysliaci človek v určitom období – mysliac tým predvolebné, prezerá nalíčené a naaranžované tváre, aby si tú tvár z bilbordu, či pohodeného papiera, zvolil ako svojho zástupcu, čo ho bude zastupovať vo veciach verejných.
Pravda je ale taká, že niekto veci spravovať musí.
Lenže...
Rád by som, aby to bol odborník a dôveryhodný špecialista. Pri voľbách, zaužívanom modeli, to funguje naopak. Najprv sa zvolí niekto vysmiaty, blažený, na post a ten potom rozhoduje o všetkom. O všetkom, aj o veciach ktorým nerozume a rozumieť nemôže. Víťaz potom berie všetko, povedal veľký paša a dnes už nič nezoberie.
Dosť pochybujem, že ma zastúpi hoci NIEKTO, ak vidím NIEKOHO pracovný životopis. Vadí mi, že poslanec, politik napriek tomu, že má len úzko špecializované vzdelanie a hádam aj vedomosti, čo nie je to isté, že ten ma bude zastupovať v širokospektrálnej problematike spoločnosti.
Ja taký odvážny nie som, aby som bol zároveň zdravotníkom, vedátorom, učiteľom, zbrojným expertom, odborníkom na ústavu, chemikom, lekárom. Som stavbár a tam viem prehovoriť. Nekecám do odbornosti inej, hoci aj tam mám nejaké názory. Lenže takí sú – politici, rozumejú sa všetkému.
Takže tak. A karavána ide ďalej.
