Prišli nad ránom, ako kmíni, zlodeji, krytí šerom nastávajúceho dňa a najmä doby. Zobudili nás nálety stíhačiek a bombardérov, keď sa obrovská kolóna s reflektormi predierala ranným šerom od Košickej Novej Vsi a vlnila sa dole na Námestie osloboditeľov v Košiciach. Symbolické miesto. Ich otcovia nás spolu s protifašistickou koalíciou odtiaľ oslobodzovali a synovia nás tu teraz z východu obsadzujú, okupujú, mieria proti prekvapeným obyvateľom hlavne zbraní. Zapnuté rádia, susedské stretnutia na schodišti, žalostné objímania, plač, vzlyky. Zomknutie. Čo bude?
Bývali sme na samom kraji mesta na Podhradovej, v krajnej bytovke, čo z pohľadu z mesta dominovala kopcu. Mali sme prázdniny, stál som pred štítovou stenou nášho domu a hľadel na prelety nad mestom. Pochabá zvedavosť. Stíhačky lietali tak nízko, že jedna, asi Mig 15 vo svojej letovej hladine smerovala priamo na nás. Videl som blížiacu sa kabínu a krídla úplne spredu, aj pilota bolo vidieť. Vlastne ma mal v hľadáčiku nejakého palubného guľometu. Bol som krásny terč na jednofarebnom pozadí. Netušil som čo sa deje a prečo a naivne som si na pozadí myslel, že funguje ľudské dobro, že sa vlastne nič nebezpečné nedeje a že sa mi nič nestane. Detská naivita, nechápanie sveta a sily zla. Sekundy odovzdania sa, bezmocnosti. Tesne pre barákom to zdvihol a robil oblet znova kdesi ponad kotlinu. Prežil som. Asi už v tej chvíli už boli okupantmi usmrtené a zranené prvé obete.
Zabudnúť sa nedá. Potom roky čistiek, normalizácie, pretvárok, rozpoltenosti, iný názor v práci, iný medzi kamarátmi, na ktorých sa môžeš spoľahnúť, bonzáčina, karierizmus, prospechárstvo, previerky, faloš, diktát, poroba, okupácia duše, kolaborácia, nenávisť, hlúpe vzory, úniky do iného sveta, sveta výšok, poznania, bez falše, pretvárky. Sloboda slova iba ak niekde na kopci, Krylovky hrané v tajnosti. Tuzex pre vyvolených a dlhé rady na mäso, na arašídy raz v roku, to deti si zaslúžili a dospelí tiež, mandarínky, pomaranče aj to z Kuby z hrubou kožou, trvalo to dlho až ich, okupantov, Michael poslal domov, čo tu boli dočasne desiatky rokov, celé generácie. To sme tu mali.
Netúžim po repete ani náhodou, aj preto pôjdem voliť lepšiu budúcnosť. Stačí trocha, nie som náročný, ale som náročný na úroveň výsledkov volieb.
