Na Slovensku sa odjakživa modlíme „V mene otca i syna“
A možno sme to zobrali až príliš doslova. Nie v tom peknom remeselnom zmysle — kde sa dedí poctivá práca, kde syn preberá dielňu, kladivo, hrdosť. Nie. U nás sa dedí vplyv, funkcia, kšeft, obchádzka zákona a zvyky, ktoré sa nehodia do katechizmu. Hriech sa odpustí aj tým najväčším grázlom. Najvyšší úplatok? Korupcia z najvyšších miest?
A tak tu máme celé generácie „otcov a synov“, ktorí nevedia vyrobiť nič okrem prúserov a podvodov, ale vedia vyrobiť zlodejskú schému. Nie sú to remeselníci, sú to rodinné podniky na tému: ako sa dá žiť bez práce a bez hanby. Ságy rodín lotrov.
A my im ešte odpúšťame a aj ich volíme. Lebo sme tak naučení. Lebo „otec a syn“ znie posvätene. Lebo sme si zvykli, že keď fotr je lotor, tak syn je „mladý lotor, ktorý sa len učí“.
Fotr je lotr, syn je lotr junior, dedo, vnuk...
Predstavme si, že by sme to celé poženštili. Matka a dcéra. Znie to inak, však? Zrazu to nemá tú slovenskú mafiánsku patinu. Neznie to ako klan, skôr ako rodinná pekáreň. Mamičky, babičky, dobroty, láska, teplo domova.
Ale „otec a syn“ — to je už archetyp. To je tu zakorenené ako burina v chodníku. To je model, ktorý sa dedí rovnako spoľahlivo ako rodinné gény.
A keď sa pozrieš na tie naše pomery, vidíš celé vetvy. Rodinné konáre, ktoré sa neohýbajú vo vetre, ale v zákulisí. Kde fotr je lotr, syn je lotr junior, bratranec lotr externista a švagor lotr na voľnej nohe. Rozkorenená zlodejina.
Kradne celá rodina a spol. s r.o.
Nie z biedy, ale z tradície. Nie z núdze, ale z pocitu, že veď tak sa to tu robí a dovolia mi to. A keď príde chvíľa pravdy, tak sa nepostavia pred ňu. Zmiznú. Odplávajú.
Rodinné podnikanie po slovensky
Na Slovensku sa dedí všeličo. Niekde remeslo. Inde hanba. A potom sú tu tí, čo dedia funkcie, vplyv a kšefty. Otec a syn. A spol. Nie ako remeselníci, ale ako rodinná korupčná jednotka. Kradnú spolu, kryjú sa spolu, modlia sa spolu.
A keď to praskne, majú pripravené rodinné heslo:
"Vrchni, prchni".
A my?
My sa stále tvárime, že je to len folklór.
