Zdá sa, že vtedy, keď boh prideľoval rozum ľudom čakajúcim naň v dlhočiznom rade, ako v socíku na mäso, tak sa na mnohých nezvýšilo, lebo boh si občas skočil na pivo, lebo to nemohol vydržať s nervami a potom zas odskakoval na wécko, lebo to nemohol vydržať s obličkami. Výsledok je taký aký je. Máme tu aj hlupákov. Nie je ich málo a možno za to môžu božie obličky, ktoré vekom predsa len neboli už tak v kondícií a aj ten močový mechúr sa pričinil, už veľa nepodrží, takže medzičasom sa medzi ľudským radom na Božej ulici a wéckom na ulici Bočnej, kde bolo wécko a pivná krčma zároveň, vyšliapal slušný chodník až tak, že anjelíčkovia ju museli zabetónovať a vydlaždiť. Predsa nebude chodiť na boso po zemi, či po čom vlastne. Vyrúbali aj nejaký ten strom, čo stál ponáhľajúcemu sa bohovi v ceste tam a späť. To sa nepáčilo enviromentalisticky orientovaným božím sluhom, čo existovali už vtedy. A tak už vtedy vznikali prvé spory a božie súdy, čo to riešili a aj nie.
A zatiaľ čo sa tam tí hore večne škriepili a nikdy nič nerozsúdili, pretože aj úplatky už vtedy jestvovali, tam dole v chaose dejín a ľudského jestvovania sa potomkovia ľudí mlátili hlava nehlava, dobíjali územia, znásilňovalo a kradlo sa ostošesť a aj viac a sem tam aj prestalo, aj to len preto, aby sa znova čosi chystalo. A tak sa vždy moci chytil nejaký hlupák, čo ovládol ďalších hlupákov, nasľuboval im a tí nemali inú voľbu, ako byť hlupákmi a hlupákovi sa podvoliť. A niektorí ani nechceli mať príliš inú voľbu, keď zacítili moc a prašule. A možno to až taký hlupák nebol, keď to všetko vymyslel.
Ľudstvo už iné nebude. Hlúposť vždy vládla svetom. Len sa vždy inak nazýva.
