Toto, čo je menu ponúknuté stranami, čo si ťapli na spoluvládnutie a vytvorili bastarda slovenskej a ruskej kuchyne, silne prikorenenej nenávisťou, revanšom, skazenej už minulosťou, kde sa to neosvedčilo. Možno niekomu chutí boršč zmiešaný s guľášom, haluškami, tri v jednom, všetko pripálené, nechutné, nestráviteľné priotrávené od ruského arzeniku a plutónia a drzo ponúkané ako miestna špecialita s nasledovným výplachom žalúdka, čo je ten lepší prípad takýchto spojení.
Nechutné nominácie na vládny kabinet sú výsmechom pre uvažujúceho slušného občana, jeho urážkou a hlbokým podceňovaním, občana, čo sa nedá takým jedlom obalamutiť, keď sú do vládnych, ešte raz vládnych funkcií (!) nominovaní capy do záhrad ako záhradníci, úplní diletanti, arogantní hlupáci, fašisti, neschopkovia, poslušní servilní karieristi, rozkrádači, obvinení (ešteže niektorí sa nedostali na funkcie, lebo sedia). No pokračovať by sa dalo...
Ale vlastne tento výkvet je asi tým najlepším čo víťazi ponúkajú.
Nemajú z čoho vyberať, sú bez slušného portfólia odborníkov a úplne bez sebakritiky a drzo vnucujú dno svojho egoizmu. To nás majú za bláznov a vnucujú nám krajčírov (s nedávnej doby) lakírnikov, fašistov, profi zlodejov, mafiánov, rozkrádačov, hlupane a hlupákov, čo nám tu budú rozkazovať? Triediť nás ako pred porážkou, na nepriateľov a servilných pätolizačov, čo sú teda akože ich kamaráti. Vyhrážať sa krajanom a civilizovanému svetu a vraj budú robiť pre krajinu? To predsa nejde dohromady. Alebo zas sa vytvorí obraz triednych nepriateľov, zahraničných imperialistov, čo nám budú škodiť a sú za to platení. Rétorika známa už za čias Adolfových, stalinských, bolševických, komunistických, Mečiarovských, Ficovských.
A znova Ficovských.
