Skrátka je to tak.
Na jar, či v lete zas suchá a následne záplavy, krúpy, tornáda už aj včera, dnes a zajtra a zas suchá, požiare, lebo rozmýšľanie a predchádzanie problémov bolí, najmä na vysokých riadiacich miestach a na jeseň zas na nás číha pohroma zvaná voľby. Tie podľa prieskumov budú, aspoň pre mňa, nešťastím. Postkomunisti, bolševici, fašisti spolu a majú úspech. Rovnakosť, len sa tvária akože odlišne. Vrátime si kalendáre o sto rokov späť, premenujeme sa na ruskú guberniu, veď toľko ľudí fandí Putinkiáde, nuž ale veď choďte za ním a po oprobovaní tamojšej väznice, hygieny, poradovníkov na nákup, práva, moci a neľudskosti, barbarstva sa potešíte z prežitia (Bylo nás 60 v cele, sprcha pro 1500 lidí, popsal Slovák, který vystřízlivěl z obdivu k Rusku - Novinky.) Dalo by sa pokračovať aj dokazovať...
Vrátime si kalendáre o storočie späť,
bez ponaučenia sa zo začiatkov a ani z konca vtedajších dejín. Vždy som nechápal, že časť ľudovej masy sa nechá oblbnúť nejakým vodcom a že terajšia demokracia dáva priestor úplne každému, aj úplnému idiotovi, že nenávisť a nepravdivé reči, sú silná zbraň, vedúca až k vraždám, genocíde, vojne, okupácii a podrobeniu, nenávisti k niekomu inému ako sú oni a stačí poukázať na nejakého nepriateľa, vymyslieť si ho. V tejto krajine sú takto označovaní nepriatelia už dávno a vieme kto sa tým myslí. Aj vieme kto tára o nepriateľoch a naháňa predvolebné percentá, kolaboruje, podvádza, klame, kradne a to dokazateľne. Ale, že im to toľkí žerú!? Vyhovuje im to.
Ale technicky vzato, čo sa asi udeje a deje, ak máme nad dolinami vyrúbané lesy, holoruby,
lesné tobogány, polia bez ornice, bez remízok, v meste plochy odvodňované do kanalizácie a ďalej do korýt potokov a riek a ďalej do morí a oceánov? Ak sa na prírodu budú ľudia pozerať ako na korisť, vždy a vždy to dopadne tak a podobne. V tomto prípade vznikajú prírodné povodne, záplavy ako normálny prejav fyzikálnych zákonov, akcia, reakcia podobne. A dúfam, že fyzikálne zákony sa nebudú dať meniť v parlamente, to dúfam väčšina neprelomí. Takže spoločnosť nech nebedáka, sama si to spôsobila, rúbe a dovolí rúbať, betónovať korytá, likviduje polia, úrodu, seba. Akurát je tu dopad na našu prosperitu, lebo
zas štátny rozpočet pustí žilou,
teda my, lebo sa tu neustále pľundruje. Najskôr sa lesy vyhovárali na lykožrúta a nejako to ustalo. Potopy, požiare, pohromy, sú dôsledok správania sa ľudí k prírode, že nevieme hospodáriť v krajine, zadržiavať vodu, že neprestaneme s výrubmi, že nerešpektujeme prírodu a jej zákonitosti a požiare máme ako nedôslednosť v ochrane stavieb a akosi sme si zvykli na výrok, že to bol skrat v elektroinštalácii, čo v preklade značí, že akože stalo sa, čo už, poďme odznova. Plaťme. Lenže máme tu normy kade viesť inštaláciu, chrániť prechody konštrukciami, použiť správne dimenzie a druh rozvodov, chrániť ich prúdovo pred nadspotrebou, pred prepätím, chrániť stavebné konštrukcie a že sú aj niečo také ako požiarne hlásiče, kamery, monitoring. Bedáka krajina nad Krásnou Hôrkou, bedáka nad zhorenou ulicou v meste so zoznamu Unesco, zrejme krajine došli peniaze, keď bolo treba ošetriť drevo protipožiarnym náterom, či vybudovať protipožiarny múr. A že vysušujeme prírodu, lesy, čo potom podľahnú hmyzu a ešte aj výborne horia a tak si to tu dookola zauzlene ničíme a ničíme, až sa zničíme teplotami, migráciou fauny a flóry, aj ľudí, chorobami a až to raz a náhle skočí.
Každý vidí, (alebo aj priviera oči)
pľundrovanie okolia, rozťahovanie sa developerov
v Demänovskej doline, expanzné územné plány a hocikde inde a vlastne je im jedno, čo sa pokazí a nezvratne. Kto z čitateľov aspoň trochu rozmýšľa o stave prírody, pralesoch, dvíhaní hladiny svetových morí o čušiacich sopkách, zemetraseniach, ústupe ľadovcov, suchách, alebo myslí len na vlastné "ja" v obklopení nehnuteľností, áut, nezaujímajúc sa o ľudskú biedu, utrpenie, ale aj vymieranie druhov. Kto pomôže?
Komáre v Komárne, kde asi sú komáre odjakživa a stáli aj pri pomenovaní obce, prežívajú aj napriek chémií, lebo už nežijú ich predátory pod vodou, či nad, žabu neuvidíš, ani vážku, motýľa, aj včielky a opeľovače už miznú, rybky prišli o vajíčka a larvy komárov, planktón, vodní vtáci odleteli a neprihnojujú vodné plochy, mokrade. Zato prileteli iní vtáci, čo hučia, požierajú kyslík a sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia, ozónu, stratosféry. Vzduch nám netreba, ale prímorské destinácie, kde tí vtáci lietajú ,kde sa leňoší (často podobne ako v práci), napráva ego a rozširujú sa témy pri barovom pulte, aké je dobré pitie na Jadrane, ako sme sa najedli. Veď to stačí! Akurát, že keď sa vrátia, na všetko nadávajú, spotrebiteľské ceny, spoločnosť, vládu, potopy, požiare, autá, zvieratá a jediné čo vedia, je užívať si a nadávať, aj na EÚ, bez ktorej by dodnes čakali na víza kdesi na päťstom mieste nekonečného radu pred úradníckym dvermi. Ale ručičky a prázdne pýtajúce dlane máme nasmerované k nej.
Prišla umelá inteligencia
aj so svojimi zápormi a výhodami hodiť to na niekoho, či v tomto prípade na niečo. Ja nič ja muzikant, ešte aj tú diplomovku mi ktosi napísal. Stačí všetko naprogramovať a asi aj pravdu, či lož. Predvolebný čas jasne poukazuje na umelú inteligenciu, aj keď pravda, o inteligencii sa v prípade volebných prognóz asi hovoriť nedá. Naprogramovaná inteligencia je vecou programu a ľahko zneužiteľná. Na inteligenciu netreba zložité programovacie jazyky, ale úplne postačia rečičky politikov, fungujúcich na základe vysledovaných algoritmov života. Dnes sa inteligencia posudzuje akýmisi pravidlami civilizácie, ale nie praktického života. Vyštudovaný elév sa dokaličí pri jeho kontakte s kladivom, klincom a stenou a je vraj inteligentný, ale zvláda výpočty a teórie, čo často končia v zabudnutých šuplíkoch.
Genetické manipulácie, poruchy, či klonovanie v politike funguje jedná radosť. Pribúdajú psychoproblémy populácie a už ani nevedno kto a čo je byť normálny a či takým je aj psychiater. Máme tu chémiu a zas len chémiu, pôsobí na genetiku, myslenie, lebo všetko ničíme, ako zmyslov zbavení, aj naše zdravie aj našich detí. A potom nám treba viac nemocníc, viac liekov, viac utrpenia... mám pocit, že zaútočila na naše myslenie ako drogy.
Dekancia spoločnosti je na postupe
Posledne téma č. 1 preniknutá až do parlamentu. Medvědi.
Medvědi, neviedi, že túristé nemaj zbrane. Až se to dozvědi počíhaji si na ně...
parafráza, nadčasový humor, tejto nadčasovej pesničky. Nenávidime medveďov, lebo sme im vnútili náš pohľad na svet a použili ich na politikárčenie, šírenie nenávisti, ľúbivý podmaz o ochrane ľudí, čo teraz letí a pritom medvede, zver len reaguje na podmienky života. Vnútili sme planéte náš plochý a devastačný životný štýl, kde v kauze medveďa namiesto riešenia nastražených potravinových lákadiel, likvidácie organického odpadu a ukladaním do kontajnerov teda vábením pachovou reklamou, tu krajina nepozná a netuší,
že v likvidácií bioodpadu, čo je hlavný problém medvedieho príbehu,
môže napríklad fungovať likvidácia odpadovými drtičmi,
čo nespôsobuje zápach, teda práve to prvotné lákadlo pre všetko živé v okolí človeka. Bioodpad sa po predrvení odplaví kanalizáciou do čističky a vie sa tam racionálne spracovať. Tu sa ale podsúva riešenie riešenia následkov hlúpeho počínania ľudí pomocou olova, miesto toho, aby sa prestalo s pľundrovaním lesov, dokrmovaním a vábením zvery a návykom zvery na ľahko dostupnú a pravidelnú stravu v kontajneroch, namiesto ohrád, plotov, strážnych psov a hádam aj modernej techniky, kamier, pohybových čidiel, vysielačiek, náramkov GPS. A kompostéry na zelený odpad sú tu taktiež neznámym pojmom. Zatiaľ je to všetko naivne riešené cez osobitné zberné kontajnery aj s mrežami či bez, s nákladným dopravnými a spracovateľskými problémami na náklady občanov, k tomu smrad, nehygiena, potkany, špina pri smetiakoch. A pozvánky ku stolu, vlastne košom, vábiskám, kontajnerom, záhradám s padankami, čo nemá kto pozbierať, platia stále.
Medveďov, diviakov lákame
na monokultúry kukurice, skysnuté ovocie, pachy z obcí, smetiakov miest, berieme im maliny, huby, brlohy, medvedí cesnak, vlkov vábime na množstvo jahňaciny, ovocia, ako ľudí na množstevné zľavy, aby sme ich mohli potom odbachnúť ako starú plechovku. Ale vlci, medvede prispievajú ku zdraviu zvery tým, že ju popreháňajú a nezlenivejú pri jednom zdroji potravy a robia sanitárov. Vlci a bobry v národnom parku Yellowstone (eferrit.com), vyháňame ich s ich obydlia pílami, kosačkami, autami, dotieravými rýchlymi bicyklistami a inými návštevníkmi, opojení rýchlosťou (kto by bol nadšený ak mu pred nosom prefrčí doslova uragán cyklistu, cyklistov a niekedy rovno cez ich škôlku, jasle, supermarket). Nevytvoríme ani len elementárne podmienky, aby voľne pobývali, keďže sú fauna i flóra dopravou a sídlami oddelení na ostrovoch a že tu je niečo také, ale pre nás v rovine sci-fi.
Medveď je témou akoby sme iné nemali a vďačným bojiskom strán pre a proti. Ale mal by sa riešiť človek ako tu spomínam, pokiaľ človek pochopí. Človek stratil pokoru, úctu, súdnosť.
Ekodukty
Ekodukty sú populárne po celom svete, Slovensko však na ne kašle (klocher.sk) Evolúcia prírody bez diverzity z nich vytvorí endemity. Zatiaľ bránime prirodzenému výberu, premiešavaniu génov.
Návštevníkom zavadzajú už aj stromy, v lesoch sa strieľa hlava-nehlava, v čudnej predstave, že je to pre dobro nejakého človeka túžiaceho po prírode spoznanú na fejsbúku, zatiaľ čo tučnejú vrecká pištolníkom, pytliakom, strelcom, čo zver vábia na pochutiny, či poľujú za svetla svetlometov terénnych áut a tešia sa z úlovkov a euričiek. V lese sa treba vedieť správať, kto jazdí v meste na červenú na semafore musí vedieť, že porušil pravidlá. Ak sa býva v lese, tiež platia pravidlá, predovšetkým pokora. Ale hovoriť, že les a príroda má byť absolútne bezpečná je scestné tak, ako vešať na každý strom hasiaci prístroj a očakávať, že tam nikdy nebude požiar. Bude bezpečná, ak dodržíme pravidlá. Nebudeme skákať do priepasti a preto ju zalejeme betónom, nebudeme uháňať lesom a asi sa nerozbijeme, nebudeme sa otŕčať počas búrky, ale so strachom zídeme, alebo sa nenecháme prekvapiť, ak budeme pozorovať prírodu a popri tom budeme sledovať chovanie človeka niekde v okolí, lebo toho sa treba obávať najviac. Nemyslím fotopasce, čo vás nasnímajú v zlej chvíli, ale klepce, postriežky, odkiaľ vás oko v hľadáčiku pušky môže zamerať a aj zamerá. Takže varujem návštevníkov lesa na nástrahy lesa a nie je to neustále pripomínaný medveď, čo je tak trocha neohrabane pôsobiaci a neustále zvedavý maco, čo prišiel za človekom kvôli pamlskom, živobytiu, čo mu núka, za čo ho má človek následne zastreliť, aj keď mu naznačil (človekovi) že tu nie je vítaný, ak sa nevie správať a nie aby ho zožral. Medveď bude putovať za človekom, ak mu tento naservíruje pravidelne raňajky, obed, večeru. Lovenie dravcom prebieha úplne inak. Vystríham pred poľovačkami, rojnicami, honom. Pred týmito pôvodcami, rozličnými pytliakmi, ale aj pred poľovníkmi, strieľajúcich na všeličo čo sa pohne, či vyzerá ako nimi si predstavovaný terč. Pred týmto ale medveďobijci nevarujú.
A mali sme tu aj prípad Tragická poľovačka: Palác našiel Gašparovičovi alibi až na tretí pokus! | Nový Čas (cas.sk) len sa palác nevedel rozhodnú,ť kde dotyčný ujo v danú chvíľu bol. Koniec-koncov prímorská krajina je asi susedným poľovníckym revírom, takže ľahko mohlo dôjsť ku informačnému omylu. Vlastne skutok sa nestal, bodka.
Naivne skúšame pevnosť mreží na kontajneroch,
nepoznáme už strážne psy, plemená a domáce čivavy to tuším nezvládnu, to by sa vlci či medvede váľali od smiechu vidiac ich brechať pri ohrade, ak by táto vôbec existovala.
Radi by sme divú zver vystrieľali, lebo si žijú ten svoj život. Inde si za safari v rezerváciách zaplatia, tu sa rezervácie a národné parky menia na hotelové velnesy, bary s unudeným, zhýčkaným, snobským osadenstvom, turisti nemajúci kondíciu, končia v taxíkoch zvaných horská služba, iní netušia čo je to túra, priateľstvo na horách, počasie, krajina a mýlia si turistický chodník s chodníkom do supermarketu a sú to tí samoukovia čo prírodu poznajú z tabletu, notebooku či mobilu, frajeri z barov a tí akosi pribúdajú geometrickým radom a stávajú sa prípadom v registroch úrazov a úmrtí, čím sa takto vlastne aj regulujú. Nuž je to tak, hoci to vyznieva morbídne.
Dnešní tunajší domorodci sú frustrovaní,
vystrašení a uveria hocijakémo hoaxu, teda podvrhu, klamstvu, väčšinou naivného diletantského obsahu. Akiste nie posledným prípadom v spoločnosti je podnecovanie, raz sa tu straší manipuláciou volieb a šíritelia tohoto strašidla asi majú svoj recept ako ich sfalšovať, strašili nás čipmi, 5G a očkovaním, ignorovali nariadenia a ohrozili životy šírením nákazy, podsúvali nám nablblé komentáre a konšpirácie s hereckým obsadením v susednej krajine. Vlastne neustále fandia agresorovi, okupantovi, vrahovi, kolaborujú a akoby sa skutok nestal. Stal, stále prebieha, treba tam vycestovať a netreba pre nich ani cestovný spiatočný lístok. Môžem len skonštatovať, že strašiaci, krmiči hoaxov, z toho žijú a ťažia z takto vytvoreného strachu, navnadia nerozmýšľajúce vrstvy spoločnosti na úplne hlúposti a obchádzajú silné témy.
Mladí sú vyhoretí, deťom sa podsúvajú psychológovia,
namiesto jednej výchovnej facky, či státia v kúte, ak je potrebná. Ale práva detí!... Učitelia sú v pozícii štatistov a fackovacích panákov, rodičia robia kariéru a sú vyhoretí, nemajú čas, sú unavení a najmä znudení životom. Ale popri tom sa sťažujú, ži ich mladý génius dostal v škole výchovnú. Akiste ak sadla, bola výchovná a roztopašnému decku dala aj ponaučenie, na ktoré potom po rokoch spomína ako na výchovu, ponaučenie a brzdu. Možno.
Mladým by pomohla kvázi zemiaková brigáda, makačka na vojenčine, morálka, pokora, zvládanie úloh, zodpovednosť a aj zo žien by neubudlo, aby sa chovali ako matky, pomohlo by odhodenie mobilov, obmedzenie sociálnych sieti, poctivosť v živote, nie povrchnosť a karierizmus, sebectvo, prázdnota. To je liek na vyhorenie. Deti by nemuseli byť odloženými deťmi s povinnosťami, traumami, fóbiami, neustálymi chorobami, ale s detstvom, s tvorivosťou, hravosťou, zdravotnou odolnosťou, nie sociálnou izoláciou vedúcou k drogám, závislostiam, vyhoreniu.
Všetko má spoločného menovateľa
Človekovi všetko zavadzia a prekážajúce je potrebné otráviť a vystrieľať a vôbec nerozmýšľať. Tak ako to býva, čo spôsobí v budúcnosti a už aj teraz obrovské celosvetové problémy v celom životnom reťazci.
Do hôr chodí všeličo,
o skutočných turistoch máločo počuť, zato o tých všelijakých "hrdinoch" vedie štatistiku horská služba, lekárska pomoc a ešte sa frajeri chvália sa na sieťach svojou hlúposťou. Pre mňa je peletón pubertálnych cyklistov arogantne si vynucujúc uvoľnenie lesného turistického chodníka od pešieho turistu ešte aj v zákaze vstupu pre cyklistov (cyklotrasa niekoľko sto metrov súbežne, tabuľka zákazu zničená) niekde v pásme úplnej arogancie a sprostosti. Taktiež žasnem nad zdevastovanou prírodou, kde najviac ju ničia cyklisti, kolesové dopravné prostriedky, dnes už s elektropohonom, rýchlosťou, čo dokáže sprístupniť chodníček hocikomu. Dnes sú to zdevastované chodníky, nešliape sa po zelenom vankúši, ale rozbitým štrkoviskom, vyšúchaným šmykovým brzdením a kamenným skeletom podložia, kade stekajú malé potôčiky, spájajúce sa do väčších povodí, zvážnic, do dolín a tam, potopy, lebo tobogán. Miznúce pramene, prázdne studne... Dnes, zajtra a aj pozajtra to lepšie nebude, lebo platí čo spomínam. Takže miesto fňukania tu je potrebné riešiť príčiny, nie následky.
Všetko so všetkým súvisí a chyby a činnosti človeka sa sčítavajú
Aj keď sa stále spochybňuje časťou spoločnosti ochranárstvo, lebo chráni aj to málo čo tu ešte zostalo, neviem si predstaviť, či by sme ešte existovali, ak by neboli. Vysmievame sa Gréte v jej snahách o záchranách planéty a ona napriek tomu povedala mocným tohto sveta, že títo králi sú nahí a že dohody svetových lídlov sú poľnou trávou a svet sa rúti do r...i, čo je fakt a terajšie deti nechcú byť poslednými, čo to tu napokon zhasnú. A miliardy rokov vývoja jestvovania vyjdú navnivoč.
Pri dnešnom stave nablblého práva to dúfam nebude považované za šírenie poplašnej správy, mne skôr takto pripadajú predvolebné sľuby, keci niektorých nádejných, či nájdených poslancov.
