Vyberal som poštu z domovej schránky. Vypadol na mňa popri inom nejaký červený dokument, ledva som ho zachytil, čo tak sa rútil smerom dole, podobne ako preferencie strany, čo propaguje, čo som zistil následovne. Bleskovo sa mi mihlo hlavou, že je celý od krvi a že či nie od mojej, či som sa niekde neporezal.
Nie, nebol od krvi, aspoň čo sa fyzična reklamného buletinu týka. Z hľadiska momentálnej identifikácie materiálu adresátom, akiste vhodne margetingovo zvládnuté, lebo autora takejto predvolebnej reklamy som rozpoznal na prvý pohľad. Obsah, aspoň čo sa mňa týka, sa dal čítať len po hlbokom sebazaprení, pretože nemám rád keci od usvedčených podvodníkov, gangstrov, autorov tunajšieho marazmu v tejto krajine. A to sa vyjadrujem ešte slušne a diplomaticky.
A tak ma napadá, že aká je úžitková hodnota tohto materiálu. Pre mňa celkom žiadna, škoda stromov a že či by nebolo lepšie, ak mi už takíto zasielajú takéto, že či by mi nabudúce, ak ešte budú, neposlali takíto tekéto, ale vytlačené na takom jemnom dvojvrstvovom papieri s perforovaním. Mal by som z toho aspoň nejaký úžitok.
Ale radšej by som im, za ich služby, posledné takéto služby a dúfam, že naozaj posledné, či aspoň predposledné odkázal, že ich nemusím, ani ich činy...
