Aspoň čo sa závažnosti a rozsahu obžaloby týka a mám pocit, že sa im skoro pripočítalo ku zlu, aj zatmenie Mesiaca.
Na môj vkus úplne zlyhanie práva
Zobrať chlapov, či vlastne chlapcov priamo zo stavby a hádam ešte aj montérkach, dať ich do väzby, obžalovať z úmyselného trestného činu a neskôr sa vyhrážať trestom doživotia, ako najväčším vrahom a teroristom a ešte v čase voľného pohybu rozličných dokázaných mafistov, vrahov, lúpežníkov, grázlov, je výsmechom práva a nadprácou práva, pri snahe o exemplárne a obzvlášť nespravodlivé potrestanie obvinených.
Áno, stalo sa nešťastie
a dalo by sa veľa vravieť o jeho odvrátení či zabránení. Je mi ľúto obetí a utrpenia poznamenaných týmto prípadom. O tom tento článok je, o hľadaní možných príčin z hľadiska technického uhla pohľadu.
Nech je tento nešťastný prípad mementom do budúcna.
Preto píšem tento článok,
aby sa rozhýbala spravodlivosť, myslenie ľudí a rozšíril sa im pohľad a umožnil analyzovať názor, aby spravodlivosť nemala len formu chladných paragrafov, ale táto aby dokázala posúdiť, pochopiť a vstrebať aj iný názor, hádam odborný a nezaujatý, s pohľadom aj na stav spoločnosti, predpisov, čo má nemalý podiel na tragickej udalosti. A aby sa spoločnosť prebudila, vyvodila dôsledky, aby sa žiadne také a podobné tragédie už nikdy neodohrali. Nech je poučením do budúcna a pohnútkou k zmenám noriem a správania sa kompetentných.
Dlho som rozmýšľal nad týmto prípadom, hodnotil som a premýšľal aj z toho mála čo má občan k dispozícii. Žiaľ informácie viaznu na škodu veci. Ale všetko čo sa písalo, bol hlavne popis tragédie z hľadiska ľudských pocitov, je to pochopiteľné, ale technické stránka veci bola len veľmi strohá. A ako keby sa to všetko technické, fyzicky aj odborne zahrabalo pod hromadou navážok a sute a problémom boli len financie na strane likvidačných prác a zbierka pre postihnutých.
Ale postihnutí sú aj tí obžalovaní!
A nebolo to hneď, čo som začal pracovať na verzii popísanej v tomto článku. Myšlienkové pochody hodnotili za a proti a najmä, sú dôkazy? A taktiež to celé zrozumiteľne rozpísať, graficky podporiť, to nejde za jeden deň, byť spravodlivý, objektívny a nahodiť myšlienkové otázniky a spárovať s odpoveďami.
Robil som stavarinu celý život na rozličných postoch,
https://horami.sk/zivotopis-pracovny/
či ako investor, dodávateľ, projektant, takže vidím problematiku z rozličných uhlov. Vždy som problém videl v mnohých rovinách. Lebo často krát sa stavbár nachádza na hrane možností v protichodných možných rozhodnutiach. Na rozhodnutie nemá čas, nemá na vykrúcačky a skrývačky prostredníctvom svojich hovorcov a ani poruke iného poradcu, právnika a podobne. Stavba nemôže zastať na nerozhodnosti. Lebo stavarina je taká, plná nástrah, prekvapení, nikde v zákonoch neriešených prípadoch, je drsná a chlapská, ale akiste aj tým, aj krásna.
Nateraz je verejnosť upätá a nasmerovaná na samotný akt prierazu potrubia. Problém však vidím v trocha iných súvislostiach.
Ak by sme mali vec posudzovať trebárs len z pozície občana, bez podrobnejších informácií, nemajúc k dispozícií žiadne materiály, tak by sme mali zvažovať základné otázky. Som technik a tak k otázkam priraďujem aj možné odpovede.
1. V dotknutom bytovom dome bolo cítiť plyn oveľa skôr než v deň výbuchu?
Podľa:
áno.
Prerazenie potrubia bolo len pokračovateľom pôvodného zapĺňania schodiskového priestoru domu, to znamená, že plyn, už mal predtým svoju prienikovú cestu a vnikal do budov. Zvýšená koncentrácia, bola len nechceným a veľmi rýchlym spúšťačom havárie.
To, že plyn vybuchol v bytovom dome, je výsledok nazhromaždenej koncentrácie plynu, ktorý vošiel do bytovky so vzdialeného narušenia. A bol následkom nejakého zaiskrenia.
Takže sa tú vnucuje ďalšia základná otázka:
2. Ako sa plyn mohol dostať zo vzdialeného miesta do bytovky na Mukačevskej 9?
Odpoviem nižšie a nebolo to atmosférou.
3. Môže sa akákoľvek plynová látka dostať zhutnenou zeminou, terénom do bytového domu?
Nie, plyn, samozrejme uniká najľahšou cestou odporu. V zemine sa vie šíriť len napríklad štrkovými lôžkami ale len do stavu rovnováhy. Ak ho zemina, či hornina ďalej nepustí, skonči s expanziou.
3. Je pravdivé, že v objekte došlo k stavebným úpravám a rekonštrukcii, ak tieto podliehali stavebnému povoleniu a asi áno, keďže, údajne požiarnici nepovolili stavebné zásahy a stavebník, teda bytový dom v úlohe investora aj napriek tomu nepovolené, neodsúhlasené projektové riešenie zrealizovali?
"So stavebnými úpravami na bytovom dome v roku 2017 hasiči nesúhlasili. Boli tam porušené niektoré predpisy. Mohlo to spôsobiť pád schodiska, cez ktoré sme nemohli ľudí evakuovať," zdôraznil Goliaš.
Je to síce v tomto prípade sekundárna záležitosť, čo však mala zásadný vplyv na záchranu obyvateľov, ale podstatné by bolo vedieť, ako boli riešené prívody plynu do domu ako bola zaistená budova proti prieniku vplyvov zvonka, aby tam plyn nevošiel. Viď text ďalej.
K zrúteniu schodištia, čo je základnou a žiaľ aj jedinou únikovou cestou, predpokladám, pri takej explózií by došlo za hocijakých okolností. Neverím, že panelová sústava tohoto typu je odolná voči vytlačeniu panelov, že mala deformačné zóny, kde by sa výbuch vybil, (napr. kotolne mávajú výbušné steny) čím došlo k zipsovému efektu jeho zrútenia.
4. Ako sa dá vysvetliť, že susedné domy mali oba naraz zaznamenané úniky plynu, ak nie tým, že boli nejakým spôsobom fyzicky spojené?
Podľa mňa ide o spoločný podzemný rozvodný teplovodný kanál spájajúci obe vetvy (a možno aj viac) s výmenníkovou stanicou. Neexistuje náhoda pri poruche plynu v rovnakom čase v dvoch bytovkách vedľa seba, ak by neboli fyzicky spojené, napr. spomínaným podzemným rozvodným kanálom. To podporuje myšlienku, že uvoľnený plyn vnikol do blízkeho rozvodného teplovodného kanálu, ktorý bez akéhokoľvek odporu, bez problémov vnikol do budovy a vlastne do oboch budov, o čom hovoria udalosti predošlých dní.
Pre vysvetlenie, budovy vykurované centrálnym teplovodným systémom, sú systémom podzemných rozvodných dutých železobetónových kanálových konštrukcií v tvare ležatého U s prekrytím železobetónovým doskami, v ktorých v útrobách sa nachádzajú teplovodné tepelne izolované rúry. (čadič, sklená vata, teda prievzdušný materiál) Sú poťahané po celých sídliskách od zdroja tepla, až po odberné miesto teda bytový dom, či iný vykurovaný objekt. Táto sieť je dlhá a spletitá navzájom sa aj rozdeľujúca na konkrétne vetvy a okruhy. Samozrejme takéto teplovodné kanály sa mali navrhovať a navrhovali sa ako odvetrávateľné, ale len na unikajúcu havárijnú paru, (tuším sa navrhovali voľné netesné poklopy na revíznych miestach), a vetracie búdky, ak by došlo k prasknutiu rúry a úniku pary z rozvodu teplej či horúcej vody od výmenníkovej stanice, nie na odvetranie plynu, lebo ten tam nemal čo hľadať ani náhodou. Križovania sieti, ku ktorým logicky dochádza, sa mali realizovať v oceľových chráničkách, ak by mali prechádzať telesom kanála. Takže, ak by plynovodné potrubie prasklo niekde v priestore kanála, ak by sa s ním križovalo, tak uniknutý plyn by sa vyviedol mimo kanál a možno by sa niekde pokúšal prepchať do miesta najmenšieho odporu. Ak by sa s tým uvažovalo viac, čo nebývalo na pretrase, o bezpečný únik havarijného plynu by sa mala postarať takzvaná čuchačka, čo je rúrka vyvedená z chráničky nad terén. Pokiaľ viem, čuchačky s teplovodov sa nevyvádzali, mal zrejme postačovať systém vetracích búdok, poklopov. Čo z toho prežilo do dnešnej doby...
Ak by teda došlo v našom prípade ku vniku plynu do tohto priestoru kanálu niekde s bezprostrednej blízkosti a ten by mal najľahšiu cestu odporu, smerom do budovy, zároveň by sa samozrejme tlačil aj do opačného konca vetvy, čo by vedelo vysvetliť unikajúci plyn aj vo vedľajšej budove:
Je zrejmé, že nič nebránilo prieniku plynu do budovy. Aj k teda plyn do budovy prenikal už skôr, zrejme už mal vyhlodanú, či voľnú otvorenú svoju cestu a zvýšenie prietoku plynu zapríčineného prierazom, len znásobilo prietok plynu po vyjazdenej trase a koncentroval sa v nevetranom prostredí. Trasa vcelku voľná, pretože kanál je dutý len s izolovanými rúrami, kde nemá v trase prekážku, je zrodom a predpokladom náhlej a obrovskej koncentrácie plynu v budove. Samozrejmý komínový efekt spôsobil koncentráciu najmä v horných častiach priestoru.
Podzemný rozvodný teplovodný kanál je pravdepodobne tou cestou, kadiaľ sa plyn a to už pred výbuchom, šíril do zhavarovaného bytového domu a prenikal aj do vedľajšej budovy, kde sa však problém nerozvinul do štádia výbušnej koncentrácie.
Možno pri rovnomernejšom prerozdelení plynu by nemuselo dôjsť ku výbušnej koncentrácií a možno pri dlhšom časovom priebehu, by naopak mohlo dôjsť ku dvojitému výbuchu a to za pomoci spojujúceho podzemného kanála. Vlastne išlo v princípe o spojité nádoby. Nuž fyzika.
Nech si každý objekt poberajúci vykurovaciu energiu zvonka, položí ruku na srdce, či si niekedy pozrel vstupný kanál do budovy a kto by si mohol pomyslieť, že tento sa môže stať hlavným privádzačom havarijného plynu v prípade nejakej nešťastnej zhode náhod. Veď všetky kanály sú asi voľné a možno aj majú nejakú domúrovku pri prechode kanálu do budovy, aby tam myši nemali špacír.
Je to však vzduchotesné?
Kde sa odvetrá havarijný plyn v kanálových rozvodoch, ak tie nemajú na to vytvorené technické riešenia?
5. Kto za normálnych okolností dokáže predpokladať, že unikajúci plyn s podzemia si to nasmeruje nie do ovzdušia, ale do blízkeho bytového objektu?
Ako je možné, že sa plyn takto choval?
Ako je možné, že plyn niekde blízko rozvodného kanála do neho vnikne?
Rozvodné kanály boli realizované v otvorených výkopoch a povedzme s hranou niekde aj dva metre od steny kanála, ako pracovného priestoru, priestoru na paženie. Toto sa zasypávalo rozličným materiálom, zeminami nepriepustnými, priepustnými, štrkovalo sa, najmä v miestach komunikácii, aby nedošlo pri nedokonalom zhutnení ku sadaniu. Štrk sa dával bez prerušenej frakcie, ale aj frakcie triedenej, ktorá je vysoko medzerovitá a má drenážne vlastnosti. Spleťou podzemných inžinierskych sietí, rozvodov, prípojok vzniká potom navzájom prepojená podzemná sieť rozličných medzerovitých zásypov, pretože siete potrebujú pieskové lôžka a často aj štrkové obsypy, takže vznikajú možné trasy vzdušnejších spojení, obzvlášť na krátke vzdialenosti, akési mostíky, spájajúce jednotlivé rozvody.
A tak možno skonštatovať:
Kto teda mohol predpokladať, že unikajúci plyn spred budovy na voľnom priestranstve nepôjde do ovzdušia, ale si nájde nejakú voľnú trasu do blízkeho teplovodného kanálu, čo mu zrobilo diaľnicu na ceste do budovy?
Kto by videl súvis poškodenia plynového potrubia pred budovou s koncentráciu plynu v centre budovy? Kde máme fyzika, čo by to okamžite takto vyhodnotil?
Kto dokáže okamžite zrátať a posúdiť, že rozdiel tlakov plynu a odporu proti prieniku plynu, bol v neprospech veci a plyn si našiel cestu od prierazu nie do vŕtacej súpravy, ak tam mal takú možnosť a odtiaľ do atmosféry, ale našiel si nejakú ľahkú podzemnú trasu a napustil bytovku ako vzdušný balón?
Neviem, či dokáže aj najlepší odborník, predvídať tento súbeh okolností a vyvodzovať si vo veľmi krátkom čase možný vývin udalostí.
Plyn bol v budovách, ešte oveľa skôr, než sa robilo krtkovanie.
Plyn vošiel do budovy neobyčajne rýchlo, voľnou trasou, kanálom a ťahal sa aj do blízkej susednej budovy. Tá bola ale o niečo lepšie odolná voči prieniku plynu než havarovaná.
Nespochybniteľný je fyzický súvis plynových porúch oboch susedných domov – rovnaký čas výskytu plynu. Tu samozrejme nemôže ísť o náhodu, ale o fyzické spojenie oboch budov v princípe spojitých nádob a to teplovodným kanálom, iná možnosť spojenia budov nejestvuje.
Ak krtkovanie poškodilo potrubie, to len umocnilo pôvodnú cestu a plyn si našiel vyjazdenú trasu zvýšilo to dodávku plynu do bytovky. Tu ide o to, že krtkovanie bolo len pokračovaním nejakej podzemnej závady plynovodu. Dá sa hovoriť aj o riziku pracoviska, keďže bolo podzemie pod plynom. Pracovníci o riziku v podzemí nemohli ani tušiť, lebo plyn prúdil do budovy podzemím, bez vonkajších znakov a snáď sa všetci domnievali, že porucha je v dome.
Prerábka domu pravdepodobne nezapríčinila koncentráciu plynu – kto mohol predpokladať vnikovú cestu do domu prívodným kanálovým rozvodom, čo je napojený na centrálne schodisko? Svojim riešením ani nemusela ovplyvniť sústredený centrálny schodiskový priestor, ktorý je spojitým priestorom bez ohľadu na priečky, kumbále a podobne. Vetranie, ak sa navrhuje, samozrejme musí byť prístupné a ovládateľné a účinné. Ak vojde do schodišťa plyn, je z neho jeden expanzný priestor a ktovie, či by mu pomohlo nejaké existujúce vetranie. Jednoducho by asi nestačilo a najväčšia koncentrácia plynu by mohla byť niekde pod ním a nie pod najvyšším okienkom, niekde pod strechou. Jednoducho vzdušný vankúš nepustí. Preto výbuch bol nie úplne pod strechou, nad ním bol tlačený pôvodný vzduch. A zdá sa, že by plyn vošiel tak či tak, pretože mal cestu dnu.
Návrh do budúcna:
revízne odsledovať prívodné kanály do budov, zriadiť na prechode v stene plynotesnú upchávku so zatemovaním potrubia.
na teplovodoch zriadiť pred vstupom do budov čuchačky, pre odvetrávanie a zistenie prípadného plynu v priestore kanálov a zaistiť tak odvetranie a vysledovanie prípadnej havárie v teplovodnom, kanály
zvažovať podzemné prepichy vzhľadom k neúnosnej situácii evidencie polôh podzemných vedení. Tu by sa viac mala angažovať obec z hľadiska koordinácie a tvorbe technických máp
zaviesť kolektorové združené objekty na spoločné vedenie podzemných vedení - jednoznačne úloha obcí a dohody všetky zainteresovaných inštitúcií
zaviesť digitálne mapy - vrstvy so zákresom podzemných objektov a vedení (všetky súradnice X, Y, Z, čo dnes nie je žiaden problém) s ich dimenziami, parametrami pre majiteľov (životopis) ako voľné prístupné informácie a povinnosť zaviesť skutkový stav pred daním do užívania, pred či kolaudáciou do katastrálnych údajov so samozrejmým majetkovým vysporiadaním a vecnými bremenami. Mapy a kataster digitálne zjednotiť. Úloha štátu
zaviesť predmetné opatrenia do predpisov a noriem, úloha štátu a legislativy
zaviesť voľne prístupný softvér na 3D znázornenie digitálnych máp najmä podzemných sietí a objektov, taktiež úloha pre štát
v neposlednom rade zariadiť voľnú prístupnosť noriem aj technických, nielen právnych ak sa im teda pripisuje vážny význam a záväznosť (Česi tuším to tak majú, u nás je b tom biznis so štátnym know-how)
Bolo by dobre vidieť ako by reagovali v časovej tiesni mnohí kritici, obžaloba so stopkami, čo sledovala a skúmala každý pohyb v inkriminovanom čase. Lenže mal by sa sledovať iný čas a iné okolnosti a tým myslím benevolenciu štátu a úradov v predpisoch, ich kontrole v disciplíne stavieb (dozor), čo by mali predchádzať katastrófam.
Toto je precedens, memento do budúcna, z ktorého by sa mali vyvodiť nielen prvotné právne úkony, nezatvárať pracovníkov a ľudí ako nejakých zločincov, ale technicky zanalyzovať možné príčiny udalosti.
Problémy so zachytením stavu podzemných vedení
Polohy podzemných vedení sú chaos sám o sebe, majitelia sieti sa vždy vyhovárajú na presné vytýčenie sieti čo ich treba objednať a zaplatiť, (takže majú biznis z vyjadrení a aj z vytýčení) často s pochybným výstupom, lebo žiaľ nemajú o polohách presnú evidenciu (mne sa stalo, že mi udali nejaký vodovod na ľavej strane ulice pri územnom konaní. Pri stavebnom konaní mi udali opačnú stranu frekventovanej ulice)
Ak je teda obrovský problém s identifikáciou polohy vedení a ten je, je hlúposťou identifikovať "z" súradnicu vzťahom ku terénu a to ešte niekedy spred pol storočia a pritom terénom je tak rozdielna konštrukcia ako zeleň, vozovka, chodník, parkovisko a podobne so vzájomným rozdielom aj 30cm, nevraviac o spádovaní, sklonoch, svahoch.
Aby projektant, ale aj stavebník, investor vedel o stave územia na ktorom chce stavebník stavať, potrebuje aj informácie o podzemných vedeniach schovaných pod zemou. Áno schovaných. Stav je taký, že majitelia sieti o polohách, len viac-menej tušia, takže projektant dostane k dispozícií približnú polohu toho-ktorého vedenia. Lenže problém je v tom, že kým voľakedy v monopolnom prostredí bolo jasné kto je majiteľom vedenia a koho treba osloviť, dnes je hromada majiteľov verejných sietí, o kábloch dátových sietí ani nehovorím. Úplný chaos do toho dávajú stavebné úrady, ktoré vydávajú povolenia na realizácie optických káblov a podobne vedenia len ohlasovacou povinnosťou. A tak naše sídliska popretkávané neprehľadanou spleťou pôvodných podzemných vedení, takto dostali do daru ďalšie. Takže tam môžu pôsobiť rozličné spoločnosti, ktoré si rozvádzajú napr. internet po sídlisku. Koľko ich tam je a kde sa nachádzajú nevie nik. A projektant má vedieť kde a kto a čo má v zemi uložené! Vlastne aj stavebník aj dodávateľ. Absurdné! Alebo sa má držať len stavebným úradom vymenovaných majiteľov vedení, a teda nech sa káble prekopávajú jedna radosť? Lenže projektant je zodpovedný, dodávateľ, investor taktiež a popritom je popoťahovaný za technické riešenie. Kocúrkovo? Nie Slovensko.
Technické mapy
Navrhujem, aby vznikla povinnosť realizovať zákres podzemných vedení do katastra a to mať zverejnené vo voľne prístupných digitálnych mapách.
Zatiaľ máme síce na katasterportáli údaje o pozemkoch a majiteľoch, ale vecné bremená, ktoré tam majú byť – spomínané vedenia tam nie sú. Nachádzajú sa niekde v intravilánoch, ale slovnou formou. Je predsa katastrofou nevedieť, čo sa na pozemku nachádza. Je to na dennom poriadku, že niekto kúpi pozemok a má na pozemku zberač, či VN kábel, obzvlášť v extraviláne, kde to vraj zákon neprikazoval uvádzať v liste vlastníka ani slovne. Ak teda v extraviláne nie je doteraz zápis, o sieťach, predpokladám, že logicky na danom stupni neinformovanosti a absentujúcej povinnosti zavádzať podzemné vedenia do katastra, sa pri pretipovaní územia znova prenesú pôvodné nedostatky.
Nešlo by o byrokratický krok, naopak mnoho krokov by zmizlo. Kolaudáciou stavby by mal majiteľ nového vedenia povinnosť doručiť digitálny polohový zákres na kataster, resp. ho zaviesť technickými prostriedkami do príslušnej vrstvy mapy. V spojení s mapami Google tak vzniká všeobecný portál vedomostí. Ak sa niekto bojí špionážneho zneužitia, takýchto znalostí, nech spokojne spí. Kto chce niečo zistiť, zistí si to. Google 3D mapy umožňujú pohľady pomaly do obývačiek.
Kto pracuje a v tomto prípade, kto pracuje v stavebníctve pozná, aký je tu chaos. A že ten chaos spôsobuje najmä štát, byrokraciou, neschopnosťou riešiť, načúvať technikom a svojim nesystémovým prístupom. Vôbec sa nečudujem improvizácií a zmenám, ak stavbári napríklad zistia zmätok so zistením polôh sieti, ak je v tom zahrnutá ešte aj dlhá byrokracia a všetci okolo chcú rýchlo, kvalitne a najmä lacno. Ak sa niekto dopustil niečoho, nebolo to za účelom úmyselne niečo a niekoho poškodiť, pripraviť úkladne o život.
Mám pocit, že by stavbári mali rázne zakročiť, spojiť sa a povedať si, že nepôjdem do roboty preto, aby som sa v prípade nejakých nešťastných zhôd náhod, nedostal do basy a ako v tomto prípade a bol navrhnutý ako domnelý pôvodca udalosti, dokonca považovanej za úmyselný trestný čin, do doživotného žalára. Oplatí sa robiť? Absurdnosť a výsmech práva a spoločnosti a ľudí v nej!
Pozorný čitateľ si urobí mienku o dianí.
