Nuž myslím si, že tak ako ja, Košičan, príliš o tom nevedeli, čo nie je chyba občanov. (MsZ schválilo kandidatúru mesta Košice na usporiadanie EYOF 2021 na svojom zasadnutí v júni 2016, o štyri mesiace na to bola v Minsku podpísaná zmluva hostiteľského mesta XVI. letnej verzie EYOF stranami EOV, SOV a mestom Košice: http://www2.teraz.sk/regiony/mesto-kosice-dostane-na-eyof-2021-od-vl/378003-clanok.html)
Nuž najsamprv je potrebné si ozrejmiť, že vôľa organizovania je akt dobrovoľný a že sa mesto prihlásilo a ZAVIAZALO zorganizovať toto podujatie v časoch slávy mesta kultúry, športu a čo ja viem čoho ešte, ako nasledovník lambady a okázalosti, ako súčasť politiky oslavy vlastných úspechov a nadutosti, ale aj napríklad s takýmito dopadmi: https://kosice.korzar.sme.sk/c/20700217/kosice-musia-vracat-eurofondy-za-vyse-56-miliona-eur.html , https://kosice.korzar.sme.sk/c/20750378/vracanie-eurofondov-vlada-odklepla-kosiciam-navratnu-pozicku-145-miliona.html a tak ďalej.
V súvislosti s košickým rozpočtovým chaosom a (ne)prípravou mesta v organizačnej a rozpočtovej tu vznikajú obavy Európského olympijského výboru. https://www.teraz.sk/spravy/eov-ma-obavy-o-eyof-2021-ziada-kosic/383054-clanok.html A tuším, že oprávnene.
Čas uplynul
a dozrel až tak, že v deň konečného rozhodnutia, čo ešte mesto dostalo od olympijského výboru k dobru na rozhodnutie vo svojom váhaní či olympiádu dokáže vôbec zorganizovať, po čase čakania a rozporov, dal euópsky výbor toto ultimátum, vidiac a sledujúc dianie v tomto sľubnom olympijskom meste, vidiac nepripravenosť a dokonca principiálny a absurdný súboj „za a či proti usporiadaniu“, teraz po toľkých rokoch, dal tento výbor, mestu ešte šancu odísť a prenechať usporiadanie tohto Európského olympijského festivalu mládeže 2021 inému a schopnejšiemu, alebo makať na príprave. A hlavne vykoktať sa. https://www.olympic.sk/aktuality-sov/v-suboji-o-pravo-usporiadat-letny-eyof-2021-budu-mat-kosice-za-supera-spanielsku-victoriu
Nuž pre Košice tento rozhodujúci krok bol tak ľahostajný, že v deň posledného oficiálneho vyjadrenia sa výboru, sa zástupcovia ešte len unúvali zasadnúť pod jednu strechu, aby rozhodli, či sú za, alebo proti, ak už je problém takto na hrane bytia a nebytia. Nuž nerozhodli. Remíza, pat, zo zasadnutia nič a žiadna dobrá správa pre uši olympijského výboru, takže, ako sa dalo predpokladať, odtiaľ vzápätí prišiel demarš a ďalšie gesto na pár dní času na konečné rozhodnutie. Byť na mieste výboru pýtam si predloženie stavu prípravy a rovno hrozím okamžitým odstúpením od podpísanej zmluvy. Plus penále a zmluvná pokuta. https://www.olympic.sk/aktuality-sov/stanovisko-europskych-olympijskych-vyborov-k%c2%a0situacii-okolo-priprav-letneho-eyof-2021-v%c2%a0kosiciach Lebo je to nezodpovednosť a trapas, blamáž. K tomuto to speje a či vlastne už je. A výboru sa komplikuje život, lebo musí hľadať veľmi rýchlo náhradu. Samozrejme predpokladám, že jestvuje x európskych miest s dostatočnou výbavou a usporiadateľskými schopnosťami, kde to funguje.
A doterajšie usporiadateľské mesto 27 mesiacov pred, rieši investície a dokonca novostavby areálov, má v pláne prehadzovať pozemky, preriešovať územné plány. A samozrejme, tým pádom ešte ani nepoložilo základný kameň. Uff! Uff! A to desaťkrát za sebou.
A tak sa miestny zbor našich zástupcov momentálne háda a dalo si v hádaní pauzičku, že čo a hlavne kto zvíťazí. A tak sa hodnotí, osočuje, vzájomne uráža všetko a všetci, čo sú naporúdzi. A v poradí kritiky budem akiste aj ja. Alebo na okraji záujmu. Ako neprajník, že kto ma platí a podobne. Lebo ... tu nastavujem zrkadlo tomuto nedôstojnému chaosu.
Ale skôr, než sa ozvú voči mne kritické hlasy,
urážky a podobné, treba sa postaviť reálne na pevné nohy a základy, oprieť sa o východzie fakty a nie mávať politickými pästičkami, silnými rečami, hľadaním nepriateľov a takzvaných neprajníkov, čo sú všetci tí, čo si dovoľujú prejaviť svoj názor, či polemizovať k téme, čo nemusí byť totožný s nejakou vládnucou doktrínou.
Nuž, hodila by sa informovanosť občanov a aj miestneho zástupného zboru,
aby sa vedelo na akej východzej finančnej a organizačnej úrovni stojíme, aké je zhodnotenie budúcich prevádzkových nákladov, investícií a ich návratnosť a ako tu návratnosť dosiahnuť nejakým biznis plánom a nie zbožným želaním. Nik a doteraz som si nevšimol, nezhodnocuje investície z hľadiska užívania v budúcnosti, čo je najzákladnejší fakt každej investície. Hospodárnosť, návratnosť, reálne využitie a nie zbožné želania. Hovorí sa tomu investičný zámer, čo niekomu možno ani nič nehovorí, že každá investícia musí mať svoje opodstatnenie, na základe dopytu a ekonomickú návratnosť.
No hrať sa na to, že budovaním náročných štadiónov sa zlepší športový záujem mládeže a to tak výrazne, že táto zahodí mobily pred plotom športového areálu, dá si zo tri kolečká na atletickom ovále, zahrá futbal, príde domov sviežo unavená a tam pomôže rodičom, je viac ako naivné. Lebo máme a mali sme aj medziblokové ihriská, plochy, trávničky a aj mega plány na všešportový areál, nejaké tie futbalové štadióny, školské ihriská, len tam tá toľko omieľaná mládež na nich dnes akosi chýba a miesto detských ihrísk, parkov, zelene, prevzali žezlo parkoviská, garáže, zahusťovačky, bytovky, super markety...
„A co děti, mají si kde hrát?“ spomeňme si na nadčasovú pesničku https://www.youtube.com/watch?v=XFLT_Za_EfE
Takže dospeláci, treba zvrátiť vývoj nasledovných generácií. Tu treba vytvoriť podmienky mládeži a nie brať im všetko, ihriská, kluby, zdravé životné prostredie, detstvo a predovšetkým ich budúcnosť. Už sa im zobralo dosť.
Pokračovanie v predchádzjúcej megalománií, populizme mi pripadá scesné a už vôbec nie mládeži prospešné.
Nemusí byť veľká okázalosť, stačí vytvoriť aj jednoduchšie podmienky a naučiť deti k tvorivosti, individuálnosti, improvizácií, sebestačnosti, túžbe po dobru, súťaživosti, spoločenskému súžitiu, zdraviu, čo dáva šport. Motivovať, viesť vzormi, byť príkladom, mať v nich priateľov a následovníkov, kamarátov, čo sa im dospelí a skúsenejší venujú a neodkladajú ich do úschovy mimo tepla rodinného krbu. Dnešok je o odložených deťoch o nezáujme o ne, nízkej spolupráci generácií a mizivej empatii, o neustále preťažovaných rodičoch, biznise, čo prerástol všetko. Aj rodinu a najcitlivejší článok v nej, dieťa. Spoločnosť, neustály konzum, honba za majetkom, ale aj životná potreba, nutnosť, prežitie, generuje sociálnu izolovanosť s následkami spoločenskej zločinnosti. Športové monštrá sú totiž aj zásterkou na Širokého či Kmotríkovské praktiky, na kšeftíky rozličných klubov a ich mecenášov, na prelievanie peňazí sponzoringom, kde sa pod národnou zásterkou dejú veci... A zo športu je zrazu len a len biznis pre obéznych pasívnych športovcov a mládež, čo sa nevie momentálne brániť a vraj je to pre ňu, je niekde v ofsajde.
A štadióny treba splácať, mať návratnosť investícií. Deje sa to používaním, vstupným, poplatkami za užívanie, darmi, sponzorstvom, niečo za niečo. Bude tam chodiť mládež, čo nemá na to?
A tak tu vznikli dve názorové skupiny MsZ a ľudí čo vidia veci zásadne odlišne.
Jední sa búchajú do pŕs lokálpatriotizmu, akoby bez ohľadu na finančné a technické možnosti a návratnosť investícií.
Druhá skupina sa opiera o úvahy, či na to máme a čo vtedy, ak nemáme a čo tak zaplatiť staré sekery v rozpočte mesta a doložil by som, že mesto má zdedené úvery, že mestské podniky majú rozpočtové diery, že ho čaká daň za spor za Sokoľany (US STEEL katastrálny problém), že platíme úroky a snáď možno aj istiny, že vraciame peniaze. Že tu odchádzajú nemalé peniaze za nekoncepčný a iracionálny prístup v udržiavaní majetku mesta, nehnuteľností, v rozvojových trendoch. Nuž povedať si mesto zatiaľ nedá...
Zatiaľ som nevidel fundamentálne záležitosti, technický pohľad na vec, na zadanie, čo všetko sa má splniť v technických kritériách na športoviská a čo je splnené, alebo splniteľné a za aké technické zásahy a cenu, na štadióny a areály a ich príslušenstvo (všetky objekty: haly a budovy, ihriská, sklady, komunikácie, parkoviská, zeleň, prípojky, prekládky vedení, zmeny v doprave) a tu sa hádžu čísla od pásu. Milióny sem a či tam, veď čo tam po nich. Takto sa rozhoduje. Možno plavecký štadión nespĺňa kritéria množstva štartovacích dráh, či ich šírok, hĺbky vody, možno mu chýba digitálne vybavenie a meranie, možno bežecký ovál nemá vhodný povrch či má nedostačujúce šatne a basketbalová hala má nesprávnu palubovku, či nevyhovujúce protipožiarne zabezpečenie, únikovky, vzduchotechniku, nevhodné rozptylové plochy, málo parkovacích miest. Neviem, nikde to nebolo za tie roky zverejnené. Len sa tu tára o peniazoch a to je tá agenda politikov, hádzať čísla ako na rulete https://kosicednes.sk/udalosti/richard-rasi-navrhnuty-rozpocet-na-eyof-2021-v-kosiciach-je-dostacujuci/ a potom večné spory https://www.kosice.sk/clanok/primator-polacek-sa-ohradzuje-voci-utokom-vicepremiera-rasiho-o-ntc-a-eyof-v-televiznej-diskusii
Už dávno mohli byť k dispozícií opísané podklady
a zhotovené nákladové štúdie, investičné zámery, zo všetkým čo k tomu prislúcha, so zhodnotením existujúceho stavu nastavením technických požadovaných parametrov a k tomu nutné riešenia a to všetko v rovine technickej, časovej a rozpočtovej. Ovšem žiadať niečo také od poslancov, mesta, je ako vysvetľovať teóriu relativity šimpanzovi.
Ale mať odsúhlasené požiadavky na rozpočet od MsZ a potom ísť s prosíkom do Bratislavy a predložiť tam rozpočet navýšený a nepodopretý faktami a vlastne svojvoľný, je dosť za čiarou https://kosice.korzar.sme.sk/c/22065338/za-rasim-do-bratislavy-isli-polacek-a-trnka-800-km-vecer-ich-prekvapil-v-kosiciach-na-mdz.html zasielať ako „dar“ predchodcovi šéfa mesta nejaké športové topánky, https://kosicednes.sk/udalosti/richard-rasi-navrhnuty-rozpocet-na-eyof-2021-v-kosiciach-je-dostacujuci/ či mať pračudesné vyjadrenia, na úrovni nemiestnej recesie a najnovšie zostaviť opätovnú orodujúcu delegáciu za vládou aj so zástupcom Smeru, teda na tých, na ktorých sa nadáva v zmysle predchádzajúcich krokov, je ďaleko za mojim akceptovaním. https://kosicednes.sk/udalosti/lorinc-oslovil-jakubova-polacek-odsuhlasil/
Privítal by som vyššiu štábnu kultúru a napĺňanie sľúbených zmien, za ktoré som taktiež hlasoval. A aby znepriatelené tábory cúvli zo svojich natvrdlých postojov, čo nič nevyriešili a všetci začali k problémom mesta pristupovať oveľa a oveľa vážnejšie, odborne a veci sa riešili na základe predchádzajúcich podkladov, aby politika nebola o sile slova, nadúvaní sa, o prehadzovaní miliónov, lebo sú to naše peniaze a nie politikov, ale aby to bolo o sile odborných činov, aby sa veci riešili s pokorou a úctou ku občanovi a nielen s pohľadom do budúcna na 4 roky.
