raz sa hádali a keďže boli vedľa seba a aj v jednom údolí, aj pri susednom, poznali sa a tak vznikali za rozličným účelom rozličné spojenia, aby si nejako polepšili a inému zas pohoršili. Lebo v skupine, v koalícií, či združení, sa lepšie ťahá, ale až do chvíle, keď sa treba deliť, veci riešiť, či prijať kritiku za neveľmi vydarené činy. A tak sa aj vtedy takýto koaličníci, spojenci, zrazu pohádali. Neboli to síce veľkí priatelia, ale na spojenie v spoločných záujmoch to stačilo. Taký náčelník Šu a náčelník Ma sa hádali a hádali a až tak, že ich bolo počuť do vedľajšej doliny a najmä ich neslušné slová a tak si narobili veľa hanby v celom blízkom okolí a aj vo vtedajšom svete. A pritom obe pevnosti, kráľovstvá, boli tak blízko, čo by kameňom dohodil, čo by sa vedeli hocikedy porozprávať. Lenže, čo by oni radšej k sebe na pivo zašli a problém vyriešili a aj poza ucha si dali, tak sa radšej hádali a nepekné listy si posielali a hlasnými trúbami to po celej doline roztrúbili.
Poddaní, čo bývali a pracovali okolo pevností, sa taktiež medzi sebou tak rozhádali, že až sa dolina celá otriasala. Z toho všetkého vznikla taká mela, že si aj naprieky všetci robili a aj nadávali si tiež všetci. Tiež neslušne. Samozrejme aj ostatné kmene mali oči a uši a tak sa pridali do škriepky. Náčelník Ko akosi tíško vyčkával a hral sa na hluchého a slepého, pretože vedel, že kamarát Ma mu je nablízku. Náčelník Re sa do škriepky zapojil tiež, lebo bol naštvaný, že sa títo tamto hádajú a že ich počuť až do vedľajšej doliny. Takže sa strhla taká trma-vrma, že už nikto nevedel, kto na koho nadáva, prečo a najmä, kto na koho ešte nenanadával a tak si nadávali všetci navzájom, aby to bolo spravodlivé. A vo vedľajšej doline si vodca Fi a Pe mädlili ruky a tešili sa, až sa rozhádaná dolina vyblázni, zničí a unaví a potom tam zavíta ako osloboditeľ s petičnými hárkami na voze. Alebo na tankoch.
Nevedno ako to všetko napokon skončilo, isté je, že dolina dostala po tejto udalosti konečne pomenovanie a dosť nelichotivé a poddaní nakopali všetkých náčelníkov do sedacej časti tela a všetci ostatní nakoniec žili radostne, až pokiaľ nepomreli. No a nakoniec zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.
Podobnosť s nejakou realitou je úplne náhodná.
