Vždy mi vadilo, že do odbornosti často kecali diletanti, úplní laici, ale stranícky vhodne oblečení a teda často aj patrične silní a aj odborne hlúpi. Stranícky inštalatér v kuchyni mi je nanič, rovnako ako za rečníckym pultom, keď nevie pracovať ani tárať. Nuž priznám sa, doteraz som si naivne myslel, že politici, ministerstvá, sú pupok sveta s odborníkmi a zrazu bum. Že nie sú. A ako to sami politici a spoločnosť priznáva, nazýva. Ale parlament, nechce odborníkov a priznal tak farbu. Je síce dosť červená, hnedá, čierna, čo je dosť vážne, ale hlavne dosť mútna a protivná, nestála.
Mám pocit, že politické nominácie vo vládnutí štátu, nie sú tým najlepším, čo nám civilizácia mohla priniesť. Moje skúsenosti s papalášmi, politikmi, čo si myslia, že ma zastupujú, sú dosť negatívne a úradnícke vyjadrenia sú niečo ako odpoveď z inej galaxie, čo sa týka doby odozvy, ale najmä obsahu, alibizmu, či nič nepovedania. A hlavne od právnikov, to vždy listujem v slovníku cudzích slov, prázdnych fráz.
Nuž, ak si predstavíme voľby ako také, je to zmes rozličných marketingových ťahov, manipulácií, podprahového vnímania, agitácie, fotošopových deformácií, ale minimum informácií o schopnostiach nádejného poslanca, akože môjho, nášho zástupcu, čo má na rozhodovanie, riadenie viac schopností (vraj) ako ja a my, čo sa nás takto všetci snažia presvedčiť.
Ak teda pozrieme na volebný lístok,
je to akísi stranícky poradovník na úspech, všetko v jednom vreci a teda bez nejakého odborného zamerania bez odborného výberového konania. Ako stále vravím, firmu vedie spravidla odborník, odborníci, ináč by padla na hubu, čo sa pre štát, kraj, obec, spravidla nedá hovoriť. Prevláda politikárčenie nad odbornosťou. Pre voliča úplný guľáš. A vlastne ide o to, o tú mačku vo vreci, či čo je tam schované. Ono z mačiatka sa môže vykľuť aj šelma, či dobráčisko. A tak si myslím, že odhliadnuc od všelijakých návrhov na vylepšenie nášho života, ak už teda všetci politici tvrdia, že sa trhajú na kusy, čo takto sa snažia o naše blaho, že nebolo by od veci, aby sa napríklad k stavbárčine vyjadroval stavbár, ku zdravotníctvu lekár, zdravoťák, lekárnik, ku školstvu vychovávateľky, učitelia, psychológ a podobne a nie ako doteraz, že všetci sa vyjadrujú ku všetkému.
Takže dovolil by som si navrhnúť, ja maličký občan, volič, aby volebný lístok bol rozdelený na sekcie stavebníctvo, zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej, rovnako ako sú podelené rezorty. Vôbec by sa nezvýšili náklady na voľby. A samozrejme by som rád videl schopnosti našich nádejných zástupcov, takže určite by mali mať vedľa mena na volebnom lístku aj svoju osobnú webovú adresu, stránku, kde by sme sa dočítali o jeho vzdelaní, praxi, snáď aj znalostiach a schopnostiach. A pritom aj tucet ďalších odborných stránok, blogov, aj nahlúplych sociálnych sieti, kde sa ale viac nadáva ako niečo rieši, kde by sa z osobnej stránky dalo prelinkovať. Jednoducho pracovný životopis, odbornosť, vedomosti, prax, ako pri prijímaní do zamestnania a názor k riešeniu. A nerobí sa to. Možno stačia kapitánske výložky, alebo frajeročka od sicílskej mafie s funkciou pre poradkyne spojenej so špionážou. Už to svedčí o dôležitosti - nedôležitosti procesu výberu mozgov (pha!) pre riadenie krajiny.
To, aby sme neboli neskôr prekvapení. Lebo adepti sú rôzni manageri na všetko, právnici, čo všetko akože vedia, aj murárov sme tu mali, čo znamená, že nemám nič voči žiadnemu remeslu, ale každý nech robí svoju profesiu, ktorú by mal ovládať odborne a poriadne, spoľahlivo... len politici sa cítia na všetko. Ono prekvapení môžeme byť tak, či tak, veď nevieme ako peniaze a moc tomu-ktorému-ktorej zachutia. Pri každých voľbách je to ale tak. A práve sa o tom v príprave na voľby nejakí volební odborníci bavili, že pri mene sa nejakého nádejného poslanca na lístku čo znamená svet a moc, sa objavujú akési čudné profesie a že je tam málo miesta. Tak vážení s komisií, zákonodarcovia, skúste pouvažovať nad tým, čo som navrhol.
Nejde nespomenúť,
že neustále nové zákony, novely, zmeny, opravy, sú len dôkazom neschopnosti pôvodných znení, politickým diktátom cez parlamentnú matematiku a málokedy ide o plnenie skutočnej potreby v súlade s vývojom spoločnosti. Mne tam chýba elementárna technická logika. Tu sa to nemení novou vládou. Už len nezapracovanie zmien do uceleného znenia kričí do sveta – skrátka, ak chceš ako tak dospieť ku puzzle textu, skladaj zmeny, pozeraj do pôvodného znenia, predtým do ešte pôvodnejšieho... Zákony ku zákonom, škrtané pravidlá, ktoré sú raz ľavicové, pravicové, konzervatívne, liberálne, hoci politický výklad je iný podľa krajiny a podľa vykladačov.
Jedno je isté, že by som bol rád, aby spoločnosť, rezort, samosprávu, firmu, riadil a spravoval odborník,
nie stranícky kamarát, nastrčené rameno nejakej mafie. Že by bola pod kontrolou jeho práca aj pláca. Žeby úrady uvádzali informácie o dianí, plánoch. Pre nás. Ako život ukazuje, že to tak nefunguje.
Platí zásada, že politik sľúbi to, čo chce počuť volič, to je osvedčený model. Lenže v spoločnosti, kde funguje odpisovanie diplomoviek, kde vládnu sebci, narcisti a dokonca aj ľudia podozriví zo zločinov v spojení s mafiou, ľudia verejne podporujúci zločiny, genocídu, fašizmus, boľševizmus, to fungovať nikdy nebude. Nie je to len skepsa, ale predvolebné sondy hovoria, že ľuďom vyhovuje autoritatizmus, diktatúra, vodca, podvody, populizmus, tvorba bludov, hoaxov a zdá sa, že v demokracii stále ešte nosíme krátke nohavice a soplíme do rukáva.
