Prekvapenie vo forme poľadovice a mrznúceho dažďa v ten deň, nie je vlastne prekvapením, je len jedným z prejavov zimy. Zima ako ročné obdobie, dúfam nie je pre týchto spomínaných, žiadnym náhodným procesom, prekvapením, lebo sa nám tu opakuje hodne dlho a vieme, keďže nám múdri predkovia vymysleli kalendár, že kedy príde a aj kedy odíde. Dnes, keď sa nám každú chvíľu ponúka predpoveď počasia zo všetkých masmédií, nie je preto žiadnym mimoriadnym výkonom poznať predpoveď počasia dokonca aj podľa roztrieštenosti území a času a ešte dokonca, keď to vyplýva z pracovných povinností.
Poľadovica ukázala skrytú tvár našich správcov
Tvár neschopnosti, diletanstva, úbohosti, až krajnej nezodpovednosti a darebáctva voči občanom, daňovníkov, čo ich platia. Mesto Košice, mesto kadejakých prívlastkov, dostalo rázom prívlastok, mesto korčulovania, šmýkania sa a pádov. Treba podotknúť, že sa ho zúčastnili úplne všetci a dokonca nedobrovoľne a tak sa počtom zúčastnených táto akcia zapísala na prvé priečky tunajších rekordov, pred lambadu, či najdlhší makovník. Žiaľ aj počtom zranených.
Aj ja som sa zúčastnil tohto masového podujatia a hlavne nedobrovoľne, za povinnosťami dôchodcu a invalida – na trase pošta, lekár, potraviny. Vyskúšal som si chôdzu po tráve, výstup z autobusu, či električky rovno na ľadovú plochu, chôdzu po krajnici na Komenského ulici, ručkovanie omrznutým zábradlím na zastávke električky a ešte k tomu na ľadovom chodníku, vyskúšal som si novú trasu od Auparku na zastávku MHD, zakĺzal som sa na ploche pred ním a na sídlisku Podhradová, kde bývam, som v pološere využíval netradičné časti terénu, pred potravinami, keďže tamojšia svahovitá plocha bola schodná hádam len s mačkami.
Prešiel som si teda túto časť mesta a trvalo mi veľmi dlho, bol to čas medzi 12-16. hod., z paličkami a neistou chôdzou a nikde žiaden posyp, žiadne posypové vozidlo, žiaden človiečik, zaoberajúci sa posypom a Magistrát tvrdí, že s poľadovicou bojuje všetkými prostriedkami:
Takže od teraz mám lepšiu predstavu o kapacite údržby a (ne)schopnostiach mesta.
Doma som sa potom pozrel som do správ a do FB a čudujte sa svete,
na vine je počasie a najmä zákon,
ktorý ukladá povinnosť starať sa o svoj majetok (to mi je novinka, starať sa o svoje) a že nik na to nie je finančne pripravený a vlastne zdvihnutie daní a poplatkov je vlastne len dôsledkom tohoto. Pcha!
Nezáujem o občana,
zákazníka pred vchodom obchodného centra, ten sa môže pred vchodom aj prizabiť, hlavne, že tam nakúpi. Ak teda zlyháva funkcia mesta, ak má také plochy vo svojom vlastníctve, správe, údržbe a nestará sa, tak akiste dve fúry posypového materiálu, dve lopaty a fúrik s obsluhou takýto supermarket akiste nezrujnuje.
Zarážajúci je aj iný vzťah obchodníkov ku občanovi. Deň pre poľadovicou som bol taktiež v Auparku, taktiež za účelom návštevy lekára a pol hodinu pred návštevou tamojšieho medicínskeho centra som prešiel spodné obchodné podlažie a tiež som sa snažil nájsť WC, aby som zrobil to, čo je ten najprirodzenejší jav u každej živej bytosti a aj človeka. Avšak v čase pred 8. hodinou, nebolo otvorené žiadne WC. Úžas. Mám pocit, že ak to bola väčšia údržba, tak ako umytie podláh v centre, robí sa to v čase mimo otváracích hodín, či v čase nízkej návštevnosti, ak je prevádzka non stop. Rovnaká situácia, ako prípad z minulých rokov, čo sa mi stal v inom väčšom meste u nás, na vstupnej bráne do Vysokých Tatier, do nášho klenotu, ako vravíme, keď nám to vyhovuje, pri návšteve verejného WC na námestí na obed. Stálo tam: „Obedňajšia prestávka, zatvorené“
Tak, ak budem sumarizovať vzťah verejných služieb k občanovi z tohto výseku, tak dá sa skonštatovať, že ide o neschopnosť takého rozsahu, že si vyžaduje vyvodenie dôsledkov a že by mali padať hlavy a funkcie, to preto aby sa znova neopakovali spomínané krušné chvíle a ujmy, obzvlášť, keď ako spomínam, Košice si nazdvihali dane a poplatky dali vyrobiť drahé plastové tabule o neúdržbe chodníkov, ktoré boli zatĺčené hádam všade, aj tam, kde takéto chodníky sú jedinou prístupovou trasou. A to je hádam riadne cez.
Videl som a skúsil absolútnu zhodu v správaní sa mesta, či jeho mestských častí a obchodných centier.
Toto nebola žiadna premiéra podujatia tohoto druhu a tak si počkáme na ďalšie pokračovanie podujatia ešte v tejto sezóne.
To nik necíti zodpovednosť?
Aké je tu potom právne vedomie, ak sa tu porušujú základné povinnosti? Ale hľadať svedomie u zodpovedných je zbytočný čas. Poznáme to. Ale, ak by pracovník v prevádzke závodu svojou neschopnosťou spôsobil hromadný úraz, možno by sa ani nestihol prezliecť z monteriek do civilu, čo by ho hneď brali na vyšetrovačku. Lebo toto bola organizačná neschopnosť, neschopnosť pred sezónou zabezpečiť zásoby posypu, brigádnicke kapacity a pružne ich povolať zo zálohy na výpomoc, ak by teda objednané služby nestačili, v prípadoch raz za x rokov.
A už tu vidím rečičky o tom, že všetci ľudia predsa nemuseli do ulíc a že mali mať hádam na nohách mačky a nesmeky. Asi aj záchranari, zásobovači, rodičia, deti, dôchodcovia, polícia...
Mimochodom, kde je to ospevované dobrovoľníctvo, mesto dobrovoľníctva?
Áno videl som a počul oprávnene nadávajúceho pána, čo suploval údržbu na Kuzmányho ulici a ďakujem mu za sprechodnenie úseku pred starou radnicou.
Úrazy, traumy občanov,
spôsobené takýmto prístupom, by nemali zostať pred povšimnutia a očakával by som stretnutie zaspatých poslancov, vedenia mesta, mestských častí, aby si poriešili sami seba a mestské služby a položili si otázku o rozsahu svojej zodpovednosti a výške svojich odmien v pomere ku zmysluplným výkonom.
A možno niekde inde by malo mesto na krku hromadnú žalobu.
