Iba ja a všetky socky sveta spievali rannej rose ódu na život.
Skazená mládež sama vkĺzla do papúč a zavrela dvere.
V prázdných priestoroch medzi stenami sa snažíš uspieť.
Umelé dýchanie už vyškrtli z príručky, drahý priateľ.
Romantická predstava sa rozpustila v ukradnutých politrákoch.
V pamäti hľadám slová básnika o pomíňavej kráse.
Asi sa stratila spolu s mojou červenou bundou.
Hodím ti posledné drobné a nechám si zahrať našu pieseň.