Obraz minulosti, posadení na pohodlné stoličky.
Je tu ona, je tu on.
Sme tu.
Bozky s nezmenenou príchuťou.
Rovnaké zvukové melódie.
Lietajúci triednej prst, čítajúc mená Braillovým písmom.
Už vyzlečení zo starých šiat.
Prítomní, ale nedosiahnuteľní
v slovách.
Miháme krídlami v tieňoch spomienok.
Ďalšia káva,
ďalšie kolo.
Roky uberajúce na fantázii.
Realisti.
Zelené trávniky, nedostavané plány a dojčiace matky.
Asi šťastní ľudia.
Neviem.
Moje nohy nedokážu prestať utekať,
ticho sa hompáľajú pod stolom.
Som svoj prízrak.
Vlastná cesta, vlastný Rím.
Ahoj!
tak sa opäť uvidíme.
Niekedy,
niekde.
Asi.






