Ulica

Stále rovnaká,

stále iná.

Stojí, v tichom úžase ľudskej snahy o krásu.

Hrdá,

bez vnímania vlastnej vnímavosti.

Pýši sa medzi domami, kričí medzi stromami.

Opustená,

ako matka bez detí,

a predsa pretekajúca životom.

Tisíc mŕtvych včiel.

Tisíc vyhorených sviec.

Stále rovnaká,

bez pocitov.

Nosí tvoje ťarchy,

zabúda naše prehry.

Jediná,

bez súdov tohto sveta.

Jediná,

pozná smer.

Správny, je každý nesprávny.

Domov.