Martina píše o ukrajinke dnešných dní, ja som sa vrátil do r.1992.Nechcel by som aby takto nejako vyzerali moji vtedajší sanitkári, ktorým boli cigarety viac ako doláre (tu).Mám nádej aj keď oveľa menšiu, že takto nevyzerajú ani ich deti.Tie boli vystavené tlaku peňazí a biznisu, ktorý im bral mini mini minisukničky a s nimi ideály, učil ich kupovať, predávať byť tvrdý ( niekedy krutý), zarábať. Takýmto prerodom prešla táto krajiny. Zrejme je všade po svete veľa takýchto Alexandier. Nedokázali si nechať to, čo im bolo vlastné a vláčia po svete svoje najhoršie ja. K nemu sa im dokladá to najhoršie z okolia a takto to dopadne.Hanbia sa za city a minulosť.Odmietajú byť ľudskí, chcú len brať. Z výšky svojej nafúkanosti zametajú všetkými, ktorí sa dajú.
Pointa? Tú zase prinesie nejaký iný pohľad niekoho iného z iného uhla. Ďakujem Martina za pokračovanie .
