Námestie svätej Trojici v Banskej Štiavnici ma priťahovalo nie len pre svoju dominantu v podobe známeho morového stĺpa.
Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710–1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr prestavaný. Autorom súsošia je sochár Dionýz Stanetti. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky siedmich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov. [1]
Námestie, ako ho poznáme dnes, prešlo mnohými zmenami a mení sa i dnes. Domy boli pôvodne v gotickom štýle (jednoposchodové a užšie), až v 16. a 17. storočí prešli domy bohatých mešťanov (Rubigallus, Hellenbach, Baumgartner...) mohutnými úpravami a dostali renesančnú podobu, klenby sú pozostatkom gotického slohu. Väčšinu domov zdobí na priečelí nad bránou erb rodiny, ktorej dom patril. Dnešný stĺp nahradil pôvodný jednoduchý barokový stĺp, ktorý vztýčili hneď po ústupe epidémie v roku 1711. Na námestí sa konali veľké trhy s poľnohospodárskymi produktmi a remeselnými výrobkami. I dnes, počas kultúrnych podujatí je námestie miestom pre jarmok a neminú ho kroky žiadneho turistu. [2]
Na onom námestí sa nachádza aj jedna z budov Slovenského banského múzea, so zbierkou minerálov, ktoré som mal záujem vidieť (a niektoré si aj odfotografovať). Vstup do múzea vedie do tmavej predsiene s pôsobivou (zrejme sadrovou) sochou s rovnako tmavou patinou. Prestavil som režim fotografovania na dané podmienky a po tomto zábere mi môj panasonic striktne oznámil, že batéria práve „došla“ a automaticky zavrel optiku. Náhradnú batériu som nemal. Prešla ma aj chuť ísť sa pozrieť na tamojšiu expozíciu minerálov.
Vyšiel som naspäť pred budovu múzea.
Námestie už naplno žilo najnovším ročníkom Salamandrových dní v Banskej Štiavnici 2020, ktorého rozsiahly program rôznych spoločenských akcií proti epidemiologické opatrenia proti Covid 19 našťastie obmedzili len čiastočne. Počasie prialo aj organizovanej turistike, ktorá si žije svojím vlastným životom.
Mal som so sebou aj svoj (dvoj)plagát na propagáciu projektu pacyklového stroja, ktorého realizácia by mohla napomôcť slovenskej ekonomike, pošramotenú dôsledkami jarnej celoštátnej koronavírusovej karantény. Faktor času bude neúprosne spočítavať aj všetky neskoršie škody, a to je neradostná perspektíva do budúcnosti. Ale pri pohľade na tie skupiny ľudí po meste som si rozmyslel vyrušovať všetkých tých ľudí akousi plagátovou akciou.
Ostávalo mi ešte dosť času do odchodu z mesta a návratu domov. Chcel som si ho teda tiež trochu vychutnať, aj keď so zmenenými plánmi. Najprv som sa ale občerstvil v známom štiavnickom Archanjel caffe bare. Našťastie sa ukázalo, že batéria môjho fotoaparátu nebola celkom vybitá, len sa potrebovala zotaviť z intenzívneho snímania záberov.
Vďaka tomu som mohol zachytiť aj pohľady na štiavnické ulice z opačnej strany, po ceste na železničnú stanicu.
F O T O G A L É R I A
(architektúra 2.časť)
Pokračovanie.
Pramene:
[1] https://slovenskycestovatel.sk/item/morovy-stlp-v-banskej-stiavnici
[2] http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/historicka-galeria/namestie-svatej-trojice-1.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
