Príchod obdobia „slovenského Detroitu“ je len otázkou času
Osobne by som bol veľmi rád – v záujme spoluobčanov mladšieho a stredného veku (ja už nejako dožijem) – keby som sa v uvedenom predpoklade mýlil. Ale riziko, že nie som ďaleko od pravdy, je naozaj veľké. A je naozaj na pováženie, že návrh účinných opatrení pre tento prípad (na úrovni štátu, a čo len v štádiu vízie) – nemáme!
Sem-tam sa tento problém v televíznych diskusiách odborníkov alebo v printových článkoch cudne spomenie, ale s návrhom riešenia tohto problému je to ako s Colombovou ženou: (dosť) veľa sa o ňom hovorí, prakticky ho však nikto nevidel.
Už v marci mi - aj laikovi - bolo jasné, že protipandemické opatrenia proti Covid-u 19 na celoštátnej úrovni budú mať vážne ekonomické dôsledky. Celkové straty z tohto neblahého obdobia ešte ani nemohli byť plne vyčíslené, pretože dopady na jednotlivé firmy i spoločnosť ako takú sa budú prejavovať postupne ešte niekoľko mesiacov. A keď Európska komisia - takmer na počkanie - „vypotila“ bombastický plán na ekonomické zotavenie sa eurozóny „prefinancovaním“ sa z následkov „hnusoby“, nemal som žiadne ilúzie, že je to (alebo bude) len také blá-blá-blá.
Pretože nielen, že Slovensko nedisponuje potrebnou víziou do ďalších rokov, ale nemá – ani ju nemôže mať žiaden štát v Európe, ba ani na celom svete. Tak ako fiaskom skončili počiatočné naivné pokusy niektorých štátov „premoriť“ obyvateľstvo covidovou nákazou, podobným fiaskom skončia aj pokusy „prefinancovať“ sa z krízy na účet budúcich generácií. Kto môže mať istotu, že o nejakých päť rokov nás neprekvapí nejaká iná „hnusoba“. A znova sa budú generovať stovky miliárd eur – nad rámec týchto terajších, ktoré sa ešte ani len nezačnú splácať? Stavať na predpoklade, že sa to azda nestane, je riadna sprostosť, najmä keď už dnes si vnímavejší ľudia uvedomujú, že rôzne nepriazne začínajú pomaly pôsobiť už synergicky – a to v globálnom merítku.
Ak štát investuje „pridelené“ miliardy eur do zdravotníctva, do školstva (resp. tzv. znalostnej ekonomiky) alebo do ozdravenia krajiny tým spôsobom, že postupne odstráni časť terajších ekologických záťaží, bude to znamenať, že peniaze sa v skutočnosti „prejedli“ (alebo čiastočne aj rozkradli). Všetky prostriedky totiž budú vynaložené len na odstránenie doterajších restov namiesto vytvárania účinných opatrení na predchádzanie novým problémom, ktoré nás v budúcnosti (ešte ani nevieme aké) naisto čakajú.
Ak sa má (čo len európska) spoločnosť vymaniť z tejto zapeklitej situácie, mala by zvoliť rozumnejší postup. Na oživenie ekonomiky treba skôr hľadať - namiesto bezduchého a fatalistického zadlžovania sa do budúcna – taký spôsob, ktorý bude priebežne generovať dostatočný zisk nato, aby sme z neho súčasne vyžili i, naviac, dokázali postupne odstraňovať všetky doteraz nahromadené problémy, vrátane takých ako racionálne likvidovanie odpadu všetkého druhu alebo aj klimatické zmeny.
Je zrejmé, že hľadanými prostriedkami na uskutočnenie toho (vizionárskeho) cieľa budú najskôr prostriedky technickej povahy.
Jedným z nich môže byť pacyklový stroj.
O pacyklovom stroji som už viackrát písal i na svojom blogu. O jeho potencionálnom význame som sa snažil informovať viacero osôb s významným spoločenským postavením alebo s tak deklarovaným zameraním svojich osobných cieľov, že by ich tieto informácie mali prirodzene zaujímať. Ak nerátam za primeranú odpoveď z ich strany úbohé dve vety alebo tri slová, dovolím si konštatovať, že všetci do jedného – ako zvyknem v podobných situáciách hovoriť – „prejavili inteligenciu mäsiarskeho psa“. Inými slovami: totálny nezáujem.
Viac-menej som takýto výsledok aj očakával. Ale, aby som si bol pri každom z nich načistom, dal som im možnosť prejaviť sa. Spoznal som tak ich postoje skôr, ako pocítia potrebu (dodatočne) sa ospravedlňovať. Ale, ako sa hovorí, zmýlená neplatí. Ak niečo platí, nuž len to, že ich nezáujem síce viem pochopiť, ale to ich neospravedlňuje.
Stále sám vojak v poli
Pred vyše štyrmi rokmi (pred parlamentnými voľbami 2016) som verejne protestoval proti určitým „veciam“ , ktoré sa mi osobne nepáčili, ani som s nimi nesúhlasil. S odstupom roka som uverejnil na blogu článok „Protestujúci sám vojak v poli“ [1], ktorý mal značnú čítanosť. Možno to bol jeden z tých článkov, ktoré kohosi zo SME-tiarov primäli, aby „zatrhol“ moje (aj politické) názory tým spôsobom, že vyradil moje články z Výberu SME a tak sa pričinil o rapídne zníženie ich čítanosti - (možno) sa tešiac, ako mi to „trhá žily".
Dnes začínam s novým seriálom „Propagujúci sám vojak v poli“, v ktorom budem postupne informovať o rôznych aspektoch mojej iniciatívy využiť potenciálne možnosti tzv. pacyklového stroja, návrhu ktorého som autorom. Činím tak v prospech účinného boja proti závažným aktuálnym celospoločenským problémom, a to nie len na Slovensku. Ani sa nejedná o politiku, ale o voľač rozumnejšie a hodnotnejšie“.
Hoci snaha informovať o pacyklovom stroji môže mať svoj hospodársky význam, ako autor myšlienky som si dobre vedomý toho, že dôsledky jeho praktického využívania budú mať aj značný politický význam. V. I. Lenin mal totiž stopercentnú pravdu tvrdiac, že „politika je koncentrovaná ekonomika“.
Ak by sa aj naozaj stalo, že na „zaprdenom“ Slovensku ostane tento zámer nepochopený, z môjho pohľadu sa nič vážne neudeje. Azda v Čechách sa nájdu rozumnejší ľudia, prípadne prejavia patričný záujem v inej európskej krajine. Minulý rok, v čase 160. výročia narodenia Aurela Stodolu, rodáka z Liptovského Mikuláša, oficiálni švajčiarski hostia s hrdosťou konštatovali, že Švajčiarsko bolo tou krajinou, ktorá profesorovi Stodolovi vytvorila náležité podmienky nato, aby sa mohol stať „otcom (predovšetkým) parných turbín“.
Dovolím si tvrdiť, že myšlienka pacyklového stroja nadväzuje na výsledky Stodolovho životného diela. Keďže už roky žijem v Liptovskom Mikuláši, je to svojím spôsobom symbolické. A, pretože viem veľmi dobre čo hovorím, dopredu sa ohradzujem proti prípadným na ctiutrhačným útokom - ako sa to už stalo - že sa snažím neprávom priživovať na cudzom mene a diele.
Využijúc svoje praktické skúsenosti s politicky motivovaným protestom spred štyroch rokov, započal som dnes podobnou formou vedenú „osvetovú propagáciu“ pacyklového stroja – symbolicky na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši, pri fontáne Metamorfózy, na ktorej sú zvečnené mená mnohých významných liptovských rodákov, s Aurelom Stodolom v čele.
Pre potreby propagácie myšlienky pacyklového stroja som si zhotovil dvojstranný papierový plagát, ktorý môžem nosiť na vlastnom tele.
Spredu na ňom stojí nápis:
LIEK NA NEZAMESTNANOSŤ A ZÁKLAD PRINCIPIÁLNEJ
REŠTRUKTURALIZÁCIE SLOVENSKÉHO PRIEMYSLU –
PACYKLOVÝ STROJ
KONTAKTUJTE MASMÉDIÁ, ČO O TOM VEDIA, RESP. PREČO O TOM NEVEDIA
www.cudzis.blog.sme.sk
Na chrbtovej strane text pokračuje:
PACYKLOVÝ STROJ -
príležitosť na inovačný slovenský výrobný program, s vysokým
exportným potenciálom, zaručujúcim razantnú obnovu zamestnanosti
a sociálnych istôt na Slovensku
Propagáciu v uvedenom rozsahu, doplnenú o slovnú výmenu názorov so záujemcami, plánujem uskutočňovať dlhší čas predovšetkým na železničnej stanici v Liptovskom Mikuláši. Tam si ju budú môcť všimnúť nie len ľudia čakajúci na svoj spoj, ale aj cestujúci v rýchlikoch z Bratislavy do Košíc alebo naopak.
Ale mám tiež v pláne vycestovať za uvedeným účelom aj do niektorých väčších slovenských miest, ako sú Žilina, Bratislava, Banská Bystrica alebo Košice. Všade tam ma bude možno stretnúť v ich centre.
O zážitkoch a skúsenostiach budem čitateľov blogu postupne informovať. Aj keď viem dopredu odhadnúť niektoré typické názory náhodných diskutérov v danej súvislosti, plánujem na blogu podrobnejšie rozoberať aj svoje odpovede na základné otázky, ktoré sa na tému pacyklového stroja vyskytnú.
Pramene:
[1] https://cudzis.blog.sme.sk/c/448671/protestujuci-sam-vojak-v-poli.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
