Obraznú "korunu nepravdy" tam predstavuje tvrdenie pri Einsteinovej podobizni: (Lenard - pozn. autora) "S Albertom Einsteinom boli kamaráti."
V článočku sa spomína historička Katarína Nádaská, od ktorej zrejme pochádza informácia, že po Lenardovi je pomenovaná ulica v Bratislave-Petržalke. Správne sú aj viaceré iné údaje, ale celkové vyznenie "nesedí" tak, ako by to zodpovedalo pravde, keby autor napísal:
Prvému profesorovi fyzikálnej chémie Jaroslavovi Heyrovskému dopomohol k Nobelovej cene za chémiu akademik Ilkovič.
Dionýz Ilkovič (1907-1980) bol fyzik a fyzikálny chemik rusínskeho pôvodu, žijúci na Slovensku, ktorý sa počas svojho pražského pôsobenia podieľal na vypracovaní teoretických základov polarografie. Najvýznamnejším výsledkom tohto úsilia bolo odvodenie vzťahu medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy, známeho ako Ilkovičova rovnica.
(Pozri napr.: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dion%C3%BDz_Ilkovi%C4%8D)
Profesor Jaroslav Heyrovský (1890-1967) bol český fyzikálny chemik ocenený v roku 1959 Nobelovou cenou za chémiu. Venoval sa hlavne polarografii. 27. marca uplynulo päťdesiat rokov od jeho smrti.
(Pozri napr.: https://sk.wikipedia.org/wiki/Jaroslav_Heyrovsk%C3%BD)
Filip Lenard pochádzal z rodiny obchodníka s vínom, ktorá sa prisťahovala do Bratislavy z Tirolska. Hoci otec pôvodne nástojil na tom, aby syn pokračoval v jeho šľapajach, mladý Filip (1862-1947) dosiahol svoje. Po maturite na reálke v Bratislave (1880) študoval fyziku na univerzitách v Budapešti, Viedni, Berlíne a Heidelbergu, kde aj získal doktorát z filozofie (!) u profesora G. Quickeho (1886).
Zomrel 20. mája 1947 v Messelhausene (Nemecko).
(Pozri napr.: https://sk.wikipedia.org/wiki/Filip_Lenard)
Podrobnejšie údaje o Lenardovi možno čerpať napríklad z diela Jána Tibenského (a kol.): Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, II, Obzor, Bratislava 1988, str. 272, 399, 428-431 a 504.
Na str. 430-431 sa píše, citujem:
(Lenard)"Pri výskume fotoelektrického javu zistil, že rýchlosť elektrónov emitovaných z kovu po dopade ultrafialového žiarenia závisí len od vlnovej dĺžky svetla, a nie od jeho intenzity; od intenzity závisí len počet emitovaných elektrónov. Týmto prispel k vývoju kvantového princípu, hoci sa staval proti kvantovej teórii a teórii relativity. Na zhromaždení nemeckých prírodovedcov a lekárov v Bad Neuheime došlo 19. septembra 1920 pri odbornej diskusii o všeobecnej teórii relativity k dramatickému stretnutiu medzi Filipom Lenardom a Albertom Einsteinom. Lenard ostro, zlostne vystúpil proti Einsteinovi so zrejmým antisemitským zameraním, Lenardov antisemitizmus sa spája s odmietaním nových fyzikálnych teórií. Proti dogmatickej "židovskej fyzike" postavil tzv. "nemeckú fyziku", v ktorej mal experiment absolútne prioritné postavenie. V tomto nasledovalo Lenarda len niekoľko fyzikov, z ktorých bol významnejší len Johannes Stark, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1919. Ich výsledky boli napriek veľkej podpore tretej ríše celkove mizivé a fyzikmi odmietané." Koniec citácie.
Prečo asi sa tak stalo?
Einstein uverejnil v roku 1916 Všeobecnú teóriu relativity, ktorá sa stala jednotnou teóriou priestoru, času a gravitácie. V roku 1919 bol počas zatmenia Slnka pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo celebritu (Anglická kráľovská akadémia: „Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“). V roku 1921 dostal Nobelovu cenu za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku 1922 s manželkou navštívili Japonsko, Singapur a Čínu.
(Pozri napr.: https://sk.wikipedia.org/wiki/Albert_Einstein)
Všimnime si časový sled spomenutých udalostí. -
1916 - zverejnenie všeobecnej teórie relativity (VTR),
1919 - Edingtonovým pozorovaním potvrdená Einsteinova predpoveď,
1920 - kontroverzia Einstein - Lenard v Bad Neuheime,
1921 - udelenie Nobelovej ceny za fyziku Einsteinovi, nie však za VTR (!)
Je pravdepodobné, že v septembri 1920 bola Einsteinova nominácia na Nobelovu cenu v odbornej verejnosti už všeobecne známa, takže Einstein už bol vtedy "niekto".
Prejavom uznania zásluh Filip Lenarda boli mnohé ocenenia a vyznamenania, ktoré dostal od najrozmanitejších inštitúcií. Nezabudlo naňho ani jeho rodné mesto. Stal sa čestným občanom Bratislavy a pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v roku 1942 Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnešná UK) udelila čestný doktorát z fyziky.
Ak si uvedomíme, že to bolo za tzv. Slovenského štátu, nečudo, že sa Lenardovi bratislavskí radní pchali do p...ozornosti. (Pozn. autora).
»Filip Lenard je rozpornou osobnosťou svetovej fyziky. Na jednej strane patril medzi najväčších experimentálnych fyzikov a podstatne prispel k rozvoju svetovej vedy. Na druhej strane aktívne bojoval proti teórii relativity a neskôr aj proti jej tvorcovi Einsteinovi, spochybňoval Röntgenove zásluhy o objav lúčov X.
Už na začiatku dvadsiatych rokov patril medzi prvých propagátorov myšlienok nacionálneho socializmu v Nemecku. Napísal aj štvorzväzkové dielo Nemecká fyzika, v ktorej rozdelil fyziku na plodnú árijskú, predovšetkým nemeckú, a neplodnú, špekulatívnu židovskú fyziku. Angažoval sa tiež ako člen NSDAP.«
(https://sk.wikipedia.org/wiki/Filip_Lenard)
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
