Nemôžem si pomôcť. - To bola prvá spontánna asociácia, ktorá ma napadla pri čítaní Nového Času, vydania zo dňa 4.8.t.r., str. 3 (Téma dňa). Autorom uvedeného vyhlásenia (= tvrdenia) je vraj Robert Kaliňák. Ak je to naozaj pravda, osobne to považujem za jeden z vrcholov pokrytectva "slovenskej proveniencie" v poslednom období. Hory cynizmu na Slovensku nadobúdajú nebývalé rozmery.
Dôvodom k napísaniu článku s uvedeným titulkom je "prípad" Filipa Rybaniča, asistenta poslanca SaS Jozefa Rajtára, ktorý v roku 2016 - ešte ako bankový úradník - nahliadol do bankového účtu jedného obchodníka, a čo tam videl - nenechal si pre seba. A predstavte si!, teraz mu "zateká do topánok".
Kvôli tomu sa začal (vraj) najväčší tohtoročný slovenský súdny spor. Lebo pán Rybanič je príliš malá "rybka" nato, aby sa mohol preťahovať s hotovým (finančným) "žralokom", ktorý má ešte naviac "pod palcom" "vnútro"!
Pán Rybanič, len si predstavme tú nehanebnosť (!), porušil bankové tajomstvo.
Dnes vám každý advokát, pre klebetník Nový Čas s radosťou napríklad aj pán Marek Benedik, potvrdí:
"Skutočnosť, že páchateľ sa snažil poukázať na možnú korupciu, ho nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu porušovania bankového tajomstva."
Mňa osobne by véééľmi zaujímalo, aký postoj zaujímajú slovenskí advokáti, medzi nimi napríklad aj pán Marek Benedik, k spáchaniu trestného činu porušovania listového tajomstva. Oni najlepšie vedia, čo sú ako tiež-občania povinní urobiť v prípade, keď sa dozvedia o (konkrétnom) porušení zákona. A že bol zákon (neraz - beztrestne) porušený, je na Slovensku verejným tajomstvom. Prečo teda, páni, tak často mlčíte?
Dôvod podobného záujmu je súdnemu čitateľovi zrejmý, ak si spomenie na nedávne prečudesné praktiky v "chráme nášho slovenského zákonodárstva" na bratislavskom hradnom vŕšku.
Čože pán Rybanič - ten je naozaj len malá "rybka", nemôže napáchať veľa (materiálnej ani inej) škody. A už sa kvôli nemu rozbieha "čoby monstr-proces".
To kvôli vysokým politickým funkciám viťúzov, čo boli zvedaví na (prípadné) gramatické chyby z pera radových občanov v ich "liebesbrífoch" (predovšetkým) naším cteným opozičným poslancom, by sme azda mali obnoviť trest smrti. - Aj za cenu toho, že nás zato puntičkárska Európa (prípadne) nemilosrdne vyrazí zo svojho úniového klubu.
Ale, stálo by to zato. - Keby k tomu naozaj došlo, aspoň by sme celej Únii ukázali, o čo sme lepší a dokonalejší ako oni. A akí sme principiálni.
Výsledkom súčasnej doby kultúry podvodu, ktorú na Slovensku aktuálne tak intenzívne zažívame, je toto. -
"Rybka"-Rybanič (dúfam, pán Rybanič, že sa preto neurazíte) má "bohovské" problémy , ktoré mu spôsobila ani nie tak zvedavosť ako (skôr odmeny hodná) poctivosť. A minister vnútra, ktorému len trošku poodkryli "obchodovanie" - podľa Nového Času - zvláda situáciu s bezstarostným úsmevom, ani nie tak pre svoju poctivosť, ako pre svoju nebojácnosť. Nebojácnosť v dôsledku pocitu "politického krytia" človekom, ktorý prestal byť právnikom a stal sa - no, povedzme rovno - politikom.
(To som videl na vlastné oči a vlastnými ušami som tohto politika počul povedať, a to na tlačovej besede, kde sa ho "drzo" pýtali, odiaľ nabral konkrétne údaje z daňového priznania občana, ku ktorým z titulu svojej funkcie nemôže mať zákonný prístup. A predstavte si, ešte mu ani len súdne predvolanie nedoručili, lebo nevedia... asi, ako sa volá. Zato, čo robí, vedia veľmi presne. Z toho usudzujem, že s ním rybaničovský "čoby monstr-proces" sotva bude nasledovať. Aspoň nie v dohľadnej dobe.)
V poslednom čísle Plus 7 dní (31/2017, str. 49), v stĺpčeku TOP z Facebooku, píšu, že (Vladimír) Mečiar (poznáte?) šokuje odvážnymi rečami: V base si počkám na Fica!
Nejaká prostoreká pani Eva Poláková mu kontruje: "A my všetci sa už nevieme dočkať."
Ak ste niekto nezabudli, ako svojho času "machroval" Ivanuško Lexa, keď novinárom ukazoval zubnú kefku, že vraj do basy je všestranne vybavený, možno si spomeniete aj na iné. - Ako mu Mečiar veľkoryso prepustil poslanecké kreslo, aby ho (totálnou!) poslaneckou imunitou (dočasne) uchránil pred trestným stíhaním za SIS-kárske "prešľapy" (a možno aj za smrť jedného či za únos iného človeka). Alebo na to, ako vzápätí po doposlancovaní zmizol, neviniatko, ako gáfor na južnú pologuľu. Alebo na jeho XXXL-exáky pred tým, a nečakane štíhlu figúru potom, keď "bol priletený" naspäť na Slovensko.
Ani jemu sa dodnes, ak nerátame rapídne zlepšenie zdravotného stavu, nič nestalo.
Ja osobne tak trochu dúfam, že "čoby monstr-proces" s pánom Rybaničom každý súdny sudca hravo "zahrá do autu". Ani nemusí súdiť. Jednoducho sa môže vyhlásiť v procese za zaujatého. A čím? - Trebárs aj tvrdením, že nemá na to žalúdok, a žiadne medikamenty v tomto smere nemajú naň potrebný účinok.
Preto, môj pán Rybanič - nerobte si z toho nič!
Doba chytrákov, ktorí si myslia, že stačí posunúť význam slova do polohy s im vyhovujúcim významom, a všetko sa im prepečie, sa raz skončí.
A sú tu ešte synonymá, ktoré "znásilneným" slovám prinávratia ich pôvodný, skutočný význam. Bezbrehý rozlet chytrákov sa razom zmení na ich ikarovský pád.
Poznámka. Mladším čitateľom, ktorým rôzne udalosti z 80-tych rokov minulého storočia nie sú bližšie známe, a zaujíma ich to, si informácie o lete Korean Air 007 môžu ľahko dohľadať na internete. Je ich tam dosť.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
