K napísaniu tohto článku ma primäl blog Stanislava Pánisa [1] a niekoľko diskusných príspevkov k nemu. Ale tiež článok Mira Kosečka [2], ktorý bol zverejnený na Blogu SME o necelých 24 hodín neskôr.
Hneď na úvod vyhlasujem, že s obsahom článku pána Pánisa sa plne stotožňujem. On píše, citujem:
„(Ambiciózny plán Európskej komisie Fit for 55) sa dotkne prakticky každej oblasti života občanov aj ekonomiky ako takej. Prináša zásadné zmeny trhu s emisnými povolenkami, teda de facto dodatočnými daňami, ktoré sa rozšíria aj na lodnú a cestnú dopravu či vykurovanie budov. Do roku 2035 majú byť také sprísnené emisné normy spaľovacích motorov, že to bude znamenať koniec ich výroby. Okrem toho letecké spoločnosti budú musieť platiť za každú tonu vyprodukovaného oxidu uhličitého. Brusel pritom zvažuje, že zavedie zelenú daň na dovoz ocele, cementu, hliníka či hnojív.
Spoločným menovateľom všetkých týchto zmien v prípade, ak budú tvrdo presadzované, budú dodatočné náklady pre drvivú väčšinu ekonomických subjektov. Príde k radikálnemu zdraženiu energií a bežného života v podobe drahších palív a bývania, drahšieho cestovania a dopravy a zvýšenia nákladov pre firemný sektor na čele s automobilkami, ktoré sú okrem iného vlajkovou loďou slovenského priemyslu a budú čeliť existenčným výzvam.
Práve včera som (zrejme na TA3) sledoval reláciu, v ktorej pozvaný hosť vyslovil (okrem iného, aj) tieto tvrdenia:
Spaľovacie motory budú musieť byť čoraz drahšie – ale nie kvôli odrádzaniu od kúpy, lebo produkujú oxid uhličitý, ale preto, aby sa namiesto nich mohli (za tie utŕžené peniaze) v čoraz hojnejšej miere vyrábať TIEŽ DRAHÉ ELEKTROMOBILY, pričom cca 30% z ich ceny bude predstavovať cena elektrických akumulátorov!
O tom, odkiaľ naberieme všetky potrebné suroviny na výrobu oných akumulátorov v období ich (už) masového rozšírenia a tiež všetku tú „zelenú“ energiu, nepadlo ani slovo. Pritom by som bol rád počul aj predstavu, akým spôsobom asi budú pracovať „elektrotraktory“ a podobné špeciálne zamerané mechanizmy – v iných ako „cestných“ podmienkach. Mám vari predpokladať, že „zelený traktor“ (alebo napr. kombajn) si bude počas hlbokej orby ťahať kvôli svojmu vlastnému pohonu za sebou po poli vlečku – plne naloženú elektrickými akumulátormi?
Nepochybujem, že „taká“ Európska komisia už má v tejto otázke stopercentné jasno.
Rovnako závažne vyznievajú aj diskusné príspevky k článku [1]. Prvým je typické „chytrácke“ vyrývanie do autora, tentoraz z pera diskutéra s nickom „androiďák“:
... A máte nejakú alternatívu? Napríklad čadiť ešte viac, užívať si posledné chvíle a čakať na smrť?
Namiesto autora odpovedá (celkom rozumne) diskutér "1604664":
„Deregulovať, znižovať dane, odvody. Bude viac peňazí na technologický vývoj a výskum. Plánovat v rámci možného zeleného pokroku. Dopredu brat do úvahy ekonomické, sociálne a aj enviro dopady. Tlačiť globálnu dohodu. Jednoducho zamerať sa na reálnu zelenú politiku a nie na fantasmagorické šialenstvo, ktoré nemá nič spoločné s prechodom k zelenej ekonomike. To by však nemohol byť za to zodpovedný taký diletant so sklonom k socializmu ako Frank Timmermans, ktorý mimochodom nemá ani potúch o ekonomike a energetike - vyštudoval francúzsku literatúru.“
A diskusia k článku [1] pokračuje, rozoberajúc – hoci len veľmi stručne – aj ďalšie aspekty tohto veľkého problému.
Článok pána Kosečka [2] je viac teoretický a možno aj preto ho diskutér s nickom „tato3“ označil za „ideologický“. Ale – ako sa hovorí - klinec po hlavičke (takmer) trafil diskutér s nickom „Marty again“, ktorý napísal, citujem:
„Cesta do záhuby je nezmyselne a nasilu tlačiť na dekarbonizáciu a uhlíkovú neutralitu na bezvýznamnom kúsku planéty zaberajúcom 7% rozlohy sveta, na ktorom žije 6% obyvateľov produkujúcich ani nie 10% sklenníkových plynov. Zvlášť, ak sa má táto "dekarbonizácia" odohrať iba na papieri - pomocou toho, že si všetko necháme vyrábať mimo tohoto kúska planéty za vzniku este väčších emisií a voziť sem okolo sveta za vzniku ďalších emisií.“
Tento výber cudzích myšlienok som si dovolil urobiť preto, aby som mohol poukázať na dva podstatné momenty takej závažnej témy, akou je problematika globálneho oteplovania a jeho dôsledkov.
Prvým momentom je fakt, že diskutér s nickom „androiďák“ (ako spústy a spústy ďalších ľudí) nemá žiadnu vedomosť o existencii reálnej možnosti účinne riešiť tento naozaj závažný problém. Keby totižto čítal moje vlastné články na tému o možnostiach vodíkovej ekonomiky na Slovensku, ktoré som zverejnil na Blogu SME, vedel by, že som objavil spôsob využitia energie tzv. odpadového tepla na rozklad kvapalnej vody na plynný vodík a kyslík. Možno má na tom vinu aj samotné SME, že vyradili moje články z blogovej rubriky Výber SME a že sa informácia o ich zverejnení neuvádza v prehľade nových článkov. (Ale na to sa vy... kašľať.)
Nech si o tom myslia – ako povedal jeden rýchlokvasený slovenský klasik – „múdrosráči“ čo chcú, faktom je, že patentová prihláška na onen spôsob rozkladu vody je podaná na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici už rok. O dva roky – aj keby sa na hlavu postavili – bude patent na svete, lebo rozklad opakovane funguje ako švajčiarske hodinky. – Zohrejete vodu (s prídavkom „katalyzátora“), v ktorej sa nachádza železno-uhlíková (tzv.) kontaktóda, do varu, a hľa – na ploche železa vznikajú bublinky vodíka, na uhlíku sa tvoria bubliny kyslíka. Ako vodný roztok chladne, intenzita rozkladu slabne až na nepatrnú mieru (zodpovedajúcu izbovej teplote). Ale keď roztok znova ohrejete, intenzita rozkladu sa zvýši. Pri nepretržitom prísune (odpadového) tepla, ktorého produkujú klasické tepelné či atómové elektrárne tzv. „na mraky“ možno takýmto spôsobom produkovať – prakticky bez nákladov – naozaj nezanedbateľné množstvá vodíka i kyslíka, ktoré majú mnohostranné využitie.
My však tie dva zvyšné roky, ktoré zostávajú do udelenia patentu, na okamžitú prípravu jeho využitia vôbec - ale vôbec - nepotrebujeme. Lebo - na Slovensku je to tak.
Druhým momentom je fakt, že diskutér s nickom „tato3“ v diskusii k článku [2] sa mýli pri predstave, že ak výroby tovarov (so sprievodnou masívnou produkciou oxidu uhličitého) LEN presunieme napr. do Číny, na globálnej bilancii oxidu uhličitého sa tým nič nezmení.
Totiž, ak si „zelenú technológiu“ rozkladu vody pomocou energie odpadového tepla s radosťou osvoja všetky európske štáty – pre jej nezanedbateľný ekonomický prínos, ktorý v dnešnej dobe všetci potrebujeme ako soľ – prečo by si ju nechceli osvojiť (v záujme zvýšenia svojho vlastného blahobytu) aj všetky ostatné štáty sveta, Čínu nevynímajúc?
Tým by sa globálna produkcia oxidu uhličitého určite zmenila k lepšiemu, a možno aj v pomerne krátkom časovom horizonte. Ľudstvo by si ušetrilo mnoho problémov, živelných pohrôm a materiálnych škôd a ľudských obetí, vyplývajúcich z terajšieho nadmerného množstva tepelnej energie k ovzduší.
Je tu ešte tretí, azda najpodstatnejší moment k danej téme, ten ale so zmienenými článkami pánov Pánisa a Kosečka priamo nesúvisí. A to je totálna ignorancia zo strany všetkých, na ktorých som sa v danej veci obrátil. Pritom som oslovil, od niektorých ministrov terajšej slovenskej vlády cez niektorých terajších slovenských europoslancov, viacero ďalších významných osobností, od ktorých som očakával, že sa budú angažovať. Ale to skôr vystrelí motyka, ako by jeden „slovenský človák“ volač dal na dobrú radu.
V ostatných dňoch umrel významný predstaviteľ slovenského kultúrneho života Milan Lasica. Pamätám, ešte zamladi, položil v jednej duchaplnej scénke svojmu sekundantovi v satirických dialógoch Júliusovi Satinskému otázku, za čo sa považuje. Satinský (zrejme, už si to presne nepamätám) povedal, že je člo...vák. A Lasica to zaklincoval slovami: Človeče, vy buď neviete povedať „e“ (v slove „človek“) alebo „s“ (v slove „Slovák“).
Nuž, moje skúsenosti sú podobné. – V slovenskom národe, ak načim voľač „dobrô“ vykonať, je veľa človákov, a roduverných Slovákov – ochotných k (rozumnému) činu – by človek pomaly na prstoch jednej ruky zrátal. Bo väčšina sa len krúti, točí; to naveky zháňa akéhosi súdruha Žinčicu, lebo byť ministrom – iba za tým im duša piští. Trochárom, ktorí si svoju prízemnosť a predpojatosť ani neuvedomujú.
Pramene:
[1] https://panis.blog.sme.sk/c/564480/fit-for-55-zahuba-pre-europu.html
[2] https://kosecek.blog.sme.sk/c/564545/ak-sa-rychle-nespamatame-nasi-vnuci-nas-budu-preklinat.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
