Diskusia predmetnej relácie sa mala točiť predovšetkým okolo aktuálneho stavu koronavírusovej pandémie Covid 19 na Slovensku a tiež o okolo divákom neustále „predhadzovanej“ problematiky potratov. Čerešničkou na tejto mediálnej torte mala byť úroveň komunikácie niektorých (ale predovšetkým toho jedného) osôb vo vrcholovej slovenskej politike.
„Herné rozostavenie“ v rámci nasledujúceho argumentačného súboja bolo tentoraz 1 – 1 – 2: teda Marián Kotleba (Kotlebovci – ĽSNS) – moderátor Marek Makara – Jana Bittó Cigániková (SaS) a Michal Šípoš (OĽANO).
„Prvý polčas“ – koronavírusová téma
Marián Kotleba sa posadil pred kamery suverénne bez rúška, čo sa ostatným prítomným evidentne nepáčilo.
Viackrát som mal možnosť sledovať, ako Marián Kotleba argumentačne zvláda svojich súperov (a neraz aj moderátora) takrečeno „ľavou zadnou“. Je to inteligentný človek, ktorý nemá problém s „profesionálnymi amatérmi“ na moderátorskom poste, ani s mnohými oponentami. Žiaľ, niektoré jeho názory sú aj pre mňa dosť problematické.
Moderátor Marek Kramara v jednej chvíli poznamenal, že „bezrúškový“ Marián Kotleba, svojou prítomnosťou v diskusnej relácii, neporušuje žiaden zákon. - Pri tvorbe audiovizuálnych programov platí v tomto smere výnimka a rúško sa nevyžaduje. Ale vraj Kotleba porušuje interné predpisy STV1, ktoré túto výnimku ignorujú a rúško striktne požadujú. Nuž, aj komunisti za socializmu, chceli byť občas pápežskejší ako sám pápež. Prečo by sa o tú métu nemal niekto snažiť dnes?
To si však pán Kramara radšej mal zahryznúť do jazyka. Lebo – logicky vzaté – čo tým dosiahol?
Na jednej strane priznal, že interné predpisy STV čiastočne protirečia platnej slovenskej legislatíve...! Ako je také niečo možné?
Na druhej strane, dostane pán Makara od STV1 pokutu zato, že verejne pripustil porušenie jej interných predpisov?
Marián Kotleba bez rúška sa dvojici Cigániková – Šípoš nepáčil do tej miery, že jeho počínanie s pohoršením odsúdili. To by bolo ešte ako-tak, ale tie argumenty, aké pritom použili!
Pani Cigániková nastolila otázku, ako môže vedieť, že nie je infikovaný koronavírusom, a že ako taký predstavuje pre ostatných potencionálne nebezpečenstvo. A demagogicky spomenula, že na Covid 19 vo svete už zomrelo vyše milióna ľudí.
Nuž, milá pani Cigániková, uvedomiť si reálny význam niektorých faktov, najmä ak nimi argumentujete, to nie je ako nechať odfotografovať spustené napnuté dámske nohavičky medzi nohami. Síce vám to vynieslo druhý poslanecký mandát v NR SR a ďalšie posty, ale na rozume vám to nepridalo ani zamak.
Ak sa pozrieme na webovú stránku www.worldometers.info, môžeme si urobiť názornú predstavu, akým tempom narastá celosvetová populácia. Jej nárast predstavuje približne 200 000 ľudí denne, pretože asi 350 000 ľudí sa každý deň narodí, a len 150 000 ľudí zomrie. Preto píšem LEN 150 000 ľudí.
Takým činom, pri predpoklade, že od počiatku roka 2020 uplynulo k datu cca 220 dní, umrelo tento rok na celom svete cca 33 000 000 ľudí. Medzi nimi – povedzme, že máte pravdu – figuruje jeden milión ľudí, ktorí umreli infikovaní koronavírusom Covid 19. To neznamená, že vírus samotný bol príčinou ich smrti. Nie, príčinou ich smrti boli rôzne iné diagnózy, a vírus predstavoval len tú povestnú kvapku, ktorou – obrazne povedané - pomyselný pohár ich života pretiekol.
Udáva sa, že na Slovensku takto, k datu, umrelo - 44 ľudí.
Čo tu teda, pani Cigániková, „točíte“ o milióne obetí Covidu 19? To nemá so Slovenskom, celkom – ale celkom nič! – spoločné. Ľudia umierajú na Slovensku ako všade inde na svete. (Môj nebohý otec vravieval, že „smrť je jediná spravodlivosť na svete, pretože nerobí medzi ľuďmi žiadne rozdiely. Nikto sa jej nevyhne.)
Stál – a stojí - ten „výsledok“ za tie obrovské ekonomické straty, a následne i iné vážne problémy v živote mnohých ľudí na Slovensku?
Ja osobne si myslím, že nestál.
Nie som ani žiaden kotlebovec, ani nepodceňujem situáciu s koronavírusom Covid 19. Ale súhlasím s Mariánom Kotlebom pri tvrdení, že tieto problémy nemožno riešiť spôsobom „hala-bala“. Žiaden zbor epidemiológov nemôže mať právomoc vydávať celoplošné nariadenia, ktoré nemajú oporu v zákone. Oni totiž nemusia niesť za dopad svojich rozhodnutí prakticky žiadnu zodpovednosť. Zbor epidemiológov a iných zdravotníckych odborníkov môže vládnym predstaviteľom len odporúčať potrebné opatrenia. Zodpovednosť za ne stále zostáva – a aj zostane - na pleciach ľudí, ktorí sú volenými zástupcami občanov tohto štátu a k svojim funkciám sa dostali cez parlamentné voľby.
Aj „apely“ – že vraj sú to najpovolanejší odborníci – nie sú stopercentne pravdivé.
Sú to síce odborníci, ale len na problematiku, ktorú vyštudovali na vysokých školách a v rámci ktorej aj prakticky pôsobia, takže časom nabrali isté skúsenosti. Ale tvárou v tvár novým, neznámym javom sú fakticky tiež len laikmi ako všetci ostatní. Ich momentálne posty sú (zväčša) len prirodzeným dôsledkom ich výsledkov dosiahnutých v práci. Ale nie v práci s Covid-om 19. Všetky svoje tituly si preto môžu – v týchto súvislostiach – „strčiť za klobúk“.
Ak by boli takí „machri“, prečo ešte nie je vyvinutá účinná vakcína proti Covid-u 19?
Situáciu, aj s Covid-om 19, treba riešiť nie na spôsob univerzálnych receptov, ale s osobitnými prístupmi (po každej stránke) – ako sa hovorí - „od prípadu k prípadu“, podľa ich špecifík.
Ani pán Šípoš netrafil, so svojím prirovnaním zodpovednosti medzi nosením rúška kvôli koronavírusu a používaním bezpečnostných pásov pri jazde autom, klinec po hlavičke.
Nechcem teraz brojiť proti používaniu bezpečnostných pásov, ani nepodceňujem ich objektívny význam. Chcem iba pripomenúť, že napriek tomu umiera ročne (len) v Európe asi 40 000 ľudí v dôsledku dopravných nehôd, mnohí z nich primladí na (predčasnú) smrť a úplne zdraví. Akoby v Európe zúrila permanentná vojna, odohrávajúca sa len na cestných komunikáciách. Pritom je to len akási – nie nevyhnutná a nutná - osobitná „cestná daň“ za technický pokrok. Čo proti tomu robíme?
Čo sa asi tak dá robiť proti arogancii a ľahkomyselnosti niektorých ľudí za volantom auta, hoc aj pripútaných bezpečnostným pásom, v konečnom dôsledku proti ich hlúposti?
Aj pred Covid-om 19 treba mať, ako pred každým iným potenciálnym nebezpečenstvom, rešpekt. Nie však prehnaný, ale len primeraný.
Keď bola v diskusii reč o nosení rúšok deťmi v škole, Kotleba správne argumentoval, že niektorým to nemusí prospievať, pretože môžu mať ťažkosti s dychom. Inými slovami, nosenie rúšok deťmi v škole by nemalo byť povinné, ale len na báze dobrovoľnosti, nech sa dieťa (alebo jeho rodič) môže rozhodnúť podľa konkrétnych okolností.
Je síce bezpochyby pravda, že nosením rúšok (ak nám nerobí problémy) chránime predovšetkým ostatných, ale aj seba. Pri dýchacích problémoch je však situácia celkom iná. Stretol som sa s názorom odborníka, že dlhodobé šnorchlovanie (plávanie pod hladinou vody s využívaním dýchacej trubice) v hĺbke 70 cm môže niekedy privodiť až smrť. V dôsledku čoho? – Vraj v dôsledku namáhania pľúc, ktoré niektorým jednotlivcom neprospieva. Jednoducho nie sú na niečo podobné stavaní.
„Druhý polčas – interrupcie“
Už som to ani nedopozeral. Znova ten istý rukopis. Z titulu 44 slovenských obetí koronavírusu Covid 19, pani Cigániková demagogicky hovorila o milióne. A teraz nepomer v opačnom garde. – Namiesto toho, aby sa riešili problémy päť a pol milióna slovenských občanov, a že je ich neúrekom, bude sa „mlátiť prázdna slama“, týkajúca sa maximálne 6 000 žien ročne (aj to nie všetko Sloveniek)!
Pretože niektorí „politickí neandertálci“ (Neandertálci prepáčia) sa nevedia rozlúčiť s poslaneckou funkciou, prebiehajú z jedného politického subjektu do iného ako splašené kobyly, a pritom sa nevedia prezentovať iným výpotkom svojho bigotného ducha, len podobne odťažitými a už dávno uspokojivo vyriešenými problémami. Jasne o tom vypovedá aj výsledok ankety, ktorú si STV1 pred touto reláciou zadovážila. –
Za necelé tri týždne, 15.októbra 2020, treba odovzdať v Bruseli slovenskú víziu našej budúcnosti. Podobne dôležitých tém, ktorých riešenie zohrá významnú úlohu v budúcnosti miliónov Slovákov, je viac. Preto by sa malo prednostne diskutovať predovšetkým o nich, a nie o spomenutých (vlastne už) podradných pseudotémach. To by si ale niekto nemohol s uspokojením povedať: "Ale sme si zas dobre pokecali"!
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
