Aby nedošlo k nedorozumeniu, pod pojmom „život ľudský“ treba chápať život spoločnosti ako takej a „život človeka“ znamená život jednotlivca. To len predosielam ako úvod k úvahám v závere článku, ktoré si považujem za povinnosť verejne vysloviť. Nechávam ich na záver, aby som nekazil dojem zo spomienok, ktoré som nadobudol takto pred rokom, keď nám koronavírusová „hnusoba“ ešte nekomplikovala zabehnutý život. Dnešok je neporovnateľne iný, keď sa spoločnosti príjemných, resp. aspoň „neutrálne“ ladených správ dostáva dosť poskromne. Preto sa nazdávam, že každému dobre padne podobné obzretie sa za časmi minulými, hoc len z minulého roka.
Kultúrny program v CSS Anima „Adventné stíšenie“[2]
Už som bol viackrát spomínal, že v onom domove mám (takmer 76-ročnú) priateľku, ktorú som aj dlho predtým pravidelne navštevoval doma, keď ešte bola schopná opatrovať svojho imobilného manžela. V domove mali už pripravenú izbu, ktorú mali spoločne obývať, ale starý pán sa tohto momentu už nedožil. Do domova preto prišla sama a ja som sa jej aj tu odpočiatku výrazne venoval (skoro denne cca 5,5 hodiny).
10.decembra 2019 som k nej išiel ako vždy. Pri vrátnici už boli zaparkované nejaké osobné autá a vo vstupnom vestibule sa zhromažďovali folkloristi. Evidentne sa schyľovalo k ďalšiemu kultúrnemu programu, ktorých vedenie domova pripravuje pre klientov pomerne bohato počas celého roka.
Otočil som sa na päte a, pretože to mám blízko, bežal som domov po fotoaparát.
Keď som sa vrátil, všetci mobilní klienti boli už zhromaždení v spoločnej jedálni. Jedná sa o dosť veľký priestor s pôdorysom tvaru písmena „L“. Kultúrny program logicky prebieha v časti viditeľnej z dvoch navzájom kolmých smerov.
V úvode kultúrneho programu vystúpil miestny ženský spevokol Lipka. Gro programu pre 52 prítomných klientov však patrilo šestnásť člennému folklórnemu súboru „Vŕbové prútie“ (pozri, napríklad,[3]), ktorý v CSS Anima nevystupoval prvý raz.
Ako sa hovorí, raz vidieť sa vyrovná stokrát počuť. Preto písané slovo nech radšej nahradia fotografické zábery.
Pár slov na záver
Nemám predstavu, akým kultúrnym životom žijú klienti CSS Anima v súčasnosti. Domov sa druhý raz uzavrel pred nebezpečenstvom pandémie Covid 19 – so striktným zákazom návštev, ak sa dobre pamätám, 14. septembra a tento zákaz stále trvá. Verím však, že vedenie domova pre nich (v rámci možností) robí čo sa dá, podobne ako dovtedy. (Pozri, napríklad [4].)
O tom, ako koronakríza „zamiešala karty“ v živote celých národov a ekonomík kdekoľvek na svete, sa isto netreba veľmi rozpisovať. Tým by som (obrazne povedané) iba prilieval vodu mora alebo nosil drevo do lesa. Teraz ma zaujíma, ako pandémia Covidu 19 ovplyvnila životy jednotlivcov, a to predovšetkým tých, ktorí sa toho času nachádzajú v domovoch sociálnej starostlivosti (DSS) alebo centrách sociálnych služieb (CSS). Je to (veľmi) dôležité aj preto, že určitý počet klientov týchto zariadení sa konca pandémie nedožije aj napriek tomu, že sa vírusom vôbec nenakazia. Tejto značnej skupine ľudí (už bolo, aj bude) sú prd platné neúprimné tvrdenia súčasných politikov, že „predovšetkým treba pred nákazou chrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva“. Veď keby boli myslené vážne, za ten čas od jari už mohli byť zavedené aspoň niektoré opatrenia, ktoré by prakticky zmierňovali predovšetkým dlhodobú odlúčenosť klientov DSS či CSS od svojich najbližších.
Nech mi nikto nehovorí, že sa to (už) nedalo alebo (dokonca vôbec) nedá. Títo klienti sú svojprávni, za opateru si platia, ale sloboda voľného pohybu je obmedzená aj u tých, ktorí sú zdravotne i mentálne spôsobilí ju užívať. Podľa mňa je to voči nim donebavolajúca nespravodlivosť, resp. diskriminácia. Najmä v prípadoch, keď obslužný personál domovov a centier – keď je už tak - nie je spolu so svojimi klientami v dobrovoľnej karantnéne.
Ale pre oťapenú verejnosť, ktorá nemá nikoho blízkeho v podobnom postavení, je to zrejme v poriadku, lebo tak je to najjednoduchšie a akosi „matovičovsky“ spravodlivé. Pravdaže, s krikľavo pôsobiacimi výnimkami „v dôslednosti opatrení“, napríklad, pre marťanského multiotecka.
Dal som si predsavzatie, že keď koronavírusová pandémia pominie, ešte sa k tejto téme – k najdôležitejším prehreškom voči „starkým“ - vrátim v osobitnom blogu. Ale, hneď teraz, si neodpustím ešte jednu poznámku. –
V televízii sa v dnešných časoch pretŕčajú kdejakí „anal-ytici“ na všetko možné, a tiež rôzni pofidérni „-ógovia“ – medzi nimi aj psychológovia – so svojimi (pseudo)múdrami. Napospol s rúškami na hubách, ktoré maskujú výrazy ich tváre a ktoré si musia až pričasto naprávať. Predovšetkým psychológovia by sa mali držať overeného poznatku, že niekedy menej je viac, a že ľudia sú už unavení z pohľadov na všetky tie ksichty pod - čo aj módne pôsobiacimi – rúškami. O čo príjemnejšie sa sleduje program, kde ľudia vyzerajú ako normálni ľudia! Ale takých programov je „nenormálne“ málo! Preto všade tam, kde tieto „handry“ nie sú nevyhnutné, nemali by byť na žiadnych ksichtoch pred kamerami. Koľko ľudí, napríklad, sedí v štúdiu počas televíznych novín (vrátane športových správ a predpovede počasia)? A pritom existuje aj výslovná výnimka, totiž, že pri tvorbe audiovizuálnych programov nie sú rúška povinné. Pritom si už –kde sa to dá – všetci potrebujeme od nich veľmi-veľmi oddýchnuť.
Ako by to však vyzeralo, keby sa všetci neopičili po Puškárovej a Matovičovi?! (Aj tam a vtedy, kde a kedy to objektívne netreba.) A psychológovia ani nešpitnú, lebo v takom prípade by im asi veľmi stislo ritku. Tak sa už, vážení – ógovia, konečne spamätajte!
Pramene:
[1] https://citaty-slavnych.sk/autori/jaroslav-hasek/
[2] https://jefremovska.dsszsk.sk/adventne-stisenie-0
[3] https://myliptov.sme.sk/c/5954629/zrejuci-tanecnici-z-vrboveho-prutia-spievali-aj-ministrovi.html
[4] https://jefremovska.dsszsk.sk/novinky?page=5
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
