Pretože som rokmi dospel k presvedčeniu, že (dialekticky) "všetko so všetkým súvisí", nemám v úmysle komentovať tento výsledok štýlom "ja som to vedel...". Namiesto toho chcem upozorniť verejnosť na tieto tri momenty. Podľa mojej subjektívnej mienky (s čiastočnou výnimkou pri prvom), sa o nich píše málo (alebo vôbec). Nevedno teda, do akej miery si ich väčšina ľudí na Slovensku uvedomuje.
Prvý moment sa týka samotného kapitána.
Slovenskom sa nesie "hláška", nuž som sa o nej dopočul aj ja: Kapitán (vraj) predstavuje svojský prototyp "generátora náhodných slov". Zrejme ju vymyslel niekto z IT-čkárov, inšpirovaný zrejme generátormi náhodných čísel a matematickou metódou Monte Carlo.
Ale - z prehľadu jeho hlášok (napríklad čo len za posledné tri týždne) - možno uvažovať aj o silnejšom tvrdení, totiž, že kapitán je aj "generátorom náhodných nápadov". A týkajú sa tak rozdielnych oblastí života, že to až pôsobí chaotickým dojmom.
Pripomeňme si:
1. Zásadná požiadavka, aby ho bral preceda "viac vážne".
2. Začal požadovať "dobrovoľný" 13. a 14. plat.
3. Začal hovoriť o zriadení štátnych aerolínií.
4. A tiež o (bližšie neupresnenej) podpore slovenského kúpeľníctva.
O týchto jeho "požiadavkách" som písal v článku [1].
Naposledy k tomu pripojil, ak je pravdivý článok [2], aj "návrhy":
5. Riešenie problému nezamestnanosti Rómov.
6. Ústavne zaručené právo na nosenie zbraní.
a, vzhľadom na aktuálne prejednávaný opozičný návrh v parlamente, tiež
7. "Vyhrážku" podporou opozície pri hlasovaní o odvolaní ministra Smeru-SD.
Keď tak na to pozerám, pri predstave, že by mal (skutočný) kapitán - s podobnými vlastnosťami - napríklad viesť svoju jednotku do nejakého skutočného útoku, za život žiadneho z "jeho" vojakov by som, ako sa hovorí, nedal ani groš!
Preceda (už v prípade "ministerského profesora" Plavčana) urobil čo urobil, a nemožno sa mu čudovať, lebo aj bez tejto poslednej kauzy mu dosť vážne "zateká do topánok".
Nie som istý, ale možno to ani nie je ďaleko od skutočnosti, že nebezpečenstvo siedmeho kapitánovho výmyslu, hroziace jeho vláde scenárom pádu Radičovej vlády, (možno) preceda "ošetril" ("bezpečnostnou") poistkou v podobe, ako o nej informuje napr. [3].
A - ajhľa - odvolávanie smeráckeho ministra dopadlo podľa očakávania všetkých politických pragmatikov.
Jedná sa o predvídaný neúspech opozície.Táto si však len "splnila svoju povinnosť".
Skutočným porazeným je kapitán, ktorého teda tak "zrichtovali", že by to už mohlo stačiť k tomu, aby - s pokorou - konečne "sklapol opätky" pred plukovníkom.
Nech sa už kapitán v ďalšom období zachová akokoľvek, v podstate sa už "sunie dole svahom".
Druhý moment možno spájať s väčšou chytrosťou precedu.
Smer SD, zdá sa, neutrpí ani z jednej uvedených príčin žiaden (podstatnejší) pokles volebných preferencií.
V článku [1] som napísal, pripomínam:
To ani neprekvapuje, najmä ak si uvedomíme, že Smer SD volia dve podstatné skupiny voličov. Jednu skupinu (pre jednoduchosť) označím ako skupinu novozbohatlíkov, ktorí si uvedomujú, že radikálnejšia zmena politických pomerov na Slovensku by mohla ohroziť ich majetky, nahonobené po r. 1989, preto si zmenu pomerov (kde je možné skoro všetko) jednoducho neželajú. Druhú skupinu voličov predstavujú "chudáci" vnímaví na pojem "(zaručená) minimálna mzda". A treba uznať, že preceda je dostatočne chápavý na to, aby vedel, že na udržanie sa pri moci - napriek všetkým problémom - mu stačí udržiavať trend zvyšovania minimálnej mzdy pri živote. Veď to, napokon, nikdy nebude "z peňazí" Smer-u SD, tak čo?!
V spomenutej diskusii kapitán - preceda (v prechodnej "fáze uvoľnenia" poslednej tzv. koaličnej krízy), ako o tom informuje napr. [2], preceda ukázal, že "si vie predstaviť" ešte ľúbivejšiu nôtu. Navrhol garantovať ústavne aj minimálnu mzdu, aj svoj "najčerstvejší" cieľ zachovať Slovensko "v jadre EÚ". Okrem toho by chcel ústavne garantovať "vyššiu kvalitu práv" občanov a nedbal by aj baviť sa viac o právach žien a ich práci v noci.
Ale - čo by tiež bolo veľmi dôležité a pre Slovensko (zdanlivo) veľmi prospešné - priam zaryto nekoná (hoci sa o tom sporadicky hovorí) v otázke nejakej podstatnejšej podpory malého a stredného podnikania.
Prečo?
Efektívnejšia podpora malého a stredného podnikania by možno pomohla krátkodobo zvýšiť zamestnanosť (aj málo kvalifikovaných ľudí), ale v konečnom dôsledku by to zrejme spôsobilo viac škody ako úžitku.
Možno si niektorí čitatelia všimli, že aj ja by som bol všetkými desiatimi za to, aby sa obnovila čo možno najviac "ekonomická samostatnosť a politická svojbytnosť" Slovenska.
Ibaže nato treba najprv vytvoriť náležité podmienky.
A šanca, ktorá sa nám črtala po r. 1989 už nie je aktuálna.
Svet sa globálne prudko mení, nielen v ekonomicko-politickej oblasti, ale aj z hľadiska "širokospektrálnych" objektívnejších príčin "prírodnej povahy" (napr. krízy - demografická, potravinová, energetická, surovinová, globálne oteplovanie).
Pretože človek (ako taký) sa zvyčajne začne správať racionálne až potom, keď už vyčerpá všetky ostatné možnosti, aké môžeme (už v relatívne blízkej budúcnosti) očakávať riešenia v ekonomicko-politickej oblasti? -
Najpravdepodobnejšie je, že sa budú navrhovať podľa princípu "silnejší pes ... toto!".
Už dnes - ak by sa slovenské "stredné" podnikanie zmohlo do tej miery, že by mohlo predstavovať reálnu konkurenciu zahraničným výrobcom, čo by sa stalo? Boli by sme schopní vyrobiť, ale nie predať, pretože odbyt by bol účinne blokovaný. Produkcia by sa hromadila na skladoch a podnikatelia by museli ísť s jej cenou dole až do takej miery, aby bola zaujímavá pre sprostredkovateľov-"veľkých hráčov", ktorí by za "mastnú" províziu zariadili odbyt napr. na Západ.
A preceda to zrejme dobre vie. Už dávno mu to "bolo povedané" - možno aj tými spoza (nelegálneho) plota na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Preto sa nič nepodniká proti "slovenskej veľkovýrobe v zahraničnej réžii".
Je jednoduchšie a (z globálneho hľadiska) aj zodpovednejšie trpieť tento stav ako sa (s mnohými neschopnými ľuďmi na všetkých stupňoch riadenia štátu) pokúšať - až teraz - aspoň priblížiť k cieľu, ku ktorému sme s nádejou vzhliadali od začiatku 90-tych rokov minulého storočia.
Zamyslime sa. - Môže mať o tom nejakú solídnejšiu predstavu aj "taký" kapitán?
Ako som už bol napísal:
Pri najlepšej vôli už kapitánovi, po demonštratívnom vypovedaní koaličnej zmluvy a po všetkých tých rituálnych tančekoch, nezostáva iná možnosť, než krotko sekundovať - až do konca vládneho obdobia - precedovi.
Už to zrejme pochopil. Ale čo-to už zrejme pochopili aj voliči.
Ak sa táto "vládna partia" správa ako rozhnevaní manželia, teda tak, že raz je "na nože", a zanedlho sa na seba "usmievajú", s jej predstaviteľmi je to na pováženie.
Nesprávajú sa "principiálne", t.j. zodpovedne a predvídateľne.
Nie sú úprimní. Nie sú zodpovední, nie sú racionálni (iba vypočítaví).
Nikdy si volič nemôže byť istý, aká čertovina ich napadne. Samozrejme, na škodu nás (skoro) všetkých.
A ešte poznámka k tretiemu - "ústavnému" momentu.
Len nedávno sme mali výročie vzniku slovenskej ústavy.
Tí, čo si ešte pamätajú tie chvíle, ako ju (tuším) Prokeš niesol ako "dáku sviatosť oltárnu", by určite nedokázali spočítať, koľkokrát odvtedy nám mnohí pofidérni politici zdôrazňovali otrepanú frázu, že "ústava nie je trhací kalendár".
Áno - v praxi - slovenská ústava nie je (len) "trhací kalendár" so vznešenými blá-blá-blá.
Zároveň je to - obrazne povedané - účtovná kniha.
S účtami "má dať" - "dal", vedenými na zadnej strane listov, na ktorých prednej strane je nejaký text.
S účtami, ktoré (keby tak mohli rozprávať!) zaznamenávajú, kto-komu-koľko (resp. čo) a za akú konkrétnu zmenu (pôvodného) významu textov sľúbil.
Tak to beží oddávna.
Ešte za čias československej federácie, keď si mali federálni poslanci sami ("dobrovoľne") odhlasovať zánik svojich funkcií - "korýtok" so štvorročnou záručnou dobou - nebolo to zadarmo. V posledných parlamentných voľbách, keď už bol blízky zánik federácie zrejmý, sa ocitli na kandidátkach za poslancov do Federálneho zhromaždenia (a nie už na kandidátkach za poslancov Slovenskej národnej rady) neperspektívne (resp. nepohodlné) osobnosti.
No a tento model podobne "obchodne" funguje aj na už samostatnom Slovensku.
Prakticky všetky "nepochopiteľné" udalosti v slovenskej politike majú svoj prapôvod práve tam.
Pramene:
[1] Kapitán verzus preceda
https://cudzis.blog.sme.sk/c/463074/kapitan-verzus-preceda.html
[2] Fico a Danko diskutovali o právach občanov: Toto chcú zmeniť v ústave!
https://www.cas.sk/clanok/590024/fico-a-danko-diskutovali-o-pravach-obcanov-toto-chcu-zmenit-v-ustave/
[3] Nicholsonová dostala dokument z polície, ktorý hovorí o korupcii Andreja Danka
https://domov.sme.sk/c/20644084/nicholsonova-ma-dokument-ktory-hovori-o-korupcii-danka.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
