Osobnosť Ivana Stodolu
Doc. MUDr. Ivan Stodola pochádzal z učiteľskej, vlastenecky založenej a angažovanej rodiny. Celým jeho životom sa ťahá ako láska k divadlu a dramatickej tvorbe, tak aj obdiv a láska k medicíne a presadzovaniu jej poznatkov medzi najširšími vrstvami obyvateľstva.
Stredoškolské štúdiá absolvoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku, kde v roku 1906 aj zmaturoval. Následne študoval na Lekárskej fakulte v Budapešti, štvrtý ročník štúdií absolvoval v Berlíne.
V Budapešti sa aktívne zúčastňoval činnosti Slovenského spolku. Ešte počas štúdií absolvoval ročnú vojenskú službu vo Viedni a Salzburgu. Titul MUDr. získal v roku 1913. V roku 1914 si otvoril lekársku prax v Liptovskom Mikuláši. Po vojne sa vrátil do rodného mesta, kde až do roku 1934 pôsobil ako župný a neskôr hlavný župný lekár. V rokoch 1925 – 1944 bol aj redaktorom zdravotníckeho časopisu Boj o zdravie.
V rokoch 1934 - 1938 pracoval ako zdravotnícky inšpektor Krajinského úradu v Bratislave, v rokoch 1938 - 1939 bol ministerským radcom na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, v rokoch 1939-1948 pôsobil ako riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu so sídlom v Bratislave, ktorý mal pobočky v Banskej Bystrici, v Spišskej Novej Vsi a v Piešťanoch.
Môžeme ho právom zaradiť k popredným organizátorom zdravotníctva na Slovensku a k zakladateľom preventívneho lekárstva, zdôrazňujúceho význam aktívnej spolupráce obyvateľov na ochrane zdravia.
V roku 1946 sa MUDr. Stodola habilitoval na docenta sociálnej patológie
Povolaním lekár Ivan Stodola urobil neobyčajne veľa aj v boji proti tuberkulóze. Jeho zásluhou sa vybudovala široká sieť personálne, materiálne i dokumentačne dobre vybavených tuberkulóznych poradní a niekoľko liečebných ústavov a sanatórií.
V roku 1951 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejnými prostriedkami, bol nespravodlivo odsúdený a väznený, na základe amnestie po dvoch rokoch prepustený.
Po občianskej rehabilitácii pracoval v roku 1954 len krátky čas ako lekár zdravotníckej výchovy a osvety Okresného ústavu národného zdravia v Piešťanoch. Ešte v tom istom roku nastúpil do dôchodku a venoval sa literárnej tvorbe.
V Piešťanoch žil od roku 1954 až do svojej smrti 26. marca 1977. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.
Mal veľmi pestrý a komplikovaný život, jeho odkaz je však neobyčajne silný. Rezonuje v ňom najmä humanistická snaha o vytvorenie lepšieho, sociálne spravodlivejšieho sveta, v ktorom výdobytky modernej lekárskej vedy slúžia všetkým bez rozdielov. Aj on si uvedomoval, že verejné zdravotníctvo sa nezaobíde bez zdravotne uvedomelého obyvateľstva a že významným faktorom vplývajúcim na vznik a rozvoj chorôb je to, čo dnes nazývame životný štýl. Aj jemu bolo jasné, že prevencia je účinnejšia a lacnejšia, než následná terapia. [1]
Už v detstve a tiež počas štúdií vyrastal v kultúrnom prostredí, kde sa často stretával s ochotníckym divadlom a zborovým spevom. To ovplyvnilo i jeho vzťah k literatúre a neskôr i jeho vlastnú tvorbu. Písal najmä divadelné hry: komédie, tragédie a romantické hry hry. Jeho rozsiahle memoárové knihy tvoria žánrovo ucelené autobiografické rozprávanie o živote a spoločenských udalostiach. Jeho diela sa často uvádzali aj na divadelných scénach v Prahe či v zahraničí, ale tiež boli námetmi na rozhlasové relácie a televízne filmy. [2]
H I S T Ó R I A N E M O C N I C E [3]
Prvá nemocnica slúžila predovšetkým „pre bezmajetných nemocných z Liptovskej stolice, ktorí nemohli byť ošetrovaní náležite doma, alebo pre cudzích bezprístrešných
nemocných". Prvým menovaným riaditeľom bol stoličný fyzikus MUDr. Karol Hoffman a prvým ordinujúcim lekárom MUDr. Fridrich Ullman. Táto nemocnica pracovala vo veľmi malých priestoroch a skromných podmienkach.
K vylepšeniu priestorovej situácie nemocnice došlo až v r.1880, kedy Liptovská stolica odkúpila v Palúdzke od rodiny Palugayovcov starý jednoposchodový kaštiel, do ktorého sa prenieslo natrvalo sídlo nemocnice. V tejto budove už bolo možné umiestnť 16 postelí, ktorých počet sa neskôr zvýšil na 55. Ani táto budova však postupne na potreby zdravotníckych služieb časom nepostačovala.
Od r.1912 až do r.1930 bol riaditeľom nemocnice MUDr. Ladislav Hoffman. Už v priebehu prvej svetovej vojny sa stoliční páni začali zaoberať výstavbou novej nemocnice. Keďže chudobná liptovská župa nemala žiadne finančné rezervy, opäť sa muselo prikročiť k finančnej zbierke občanov.
Dobová žiadosť o príspevok na župnú nemocnicu
Číslo 10284/1919
Vaše Blahorodie!
Po ukrutnostiach vojnových rokov začína sa ľudstvo priberať k ťažkej práci, obnoviť zničené hodnoty a pokračovať vo výstavbe tých inštitúcií a spoločenských ustanovizní, ktoré spolu prezrádzajú stupeň kultúrneho pochopenia nášho obyvateľstva.
My v Liptove nestojíme medzi ostatnými na tomto poli. Naše humánne ústavy ako sirotinec, izr. Azyl pre starcov a dispensaire pre pľúcnych nemocných sú dôkazom obetavosti nášho obecenstva.
Len jedna ustanovizeň ostala Popeluškou v našej župe, a to je župná nemocnica.
Každý, kto prah tejto nemocnice prekročí, musí uznať, že ďalej to takto ostať nemôže. Je až nedôstojné, že v blízkosti tak majetného mesta, ako je Mikuláš, tak nemoderná, zastaralá nemocnica môže jestvovať.
Vieme, že štát má veľké plány na vybudovanie nových špitálov na Slovensku, a isté je, že nemocnica naša, či ako župná, či ako okresná, poťažne obecná len v tom páde bude postavená, ak obecenstvo Liptova čiastku nákladu si samo zaokryje.
Dnes veci stoja tak, že na zodpovedajúcu našim pomerom nemocnicu je potrebný milión korún.
Jestli si my doma budeme vedieť nazbierať asi 400 000 korún, možno očakávať, že štát obnos do milióna doplní a hneď na rok môžeme nemocnicu začať stavať.
Válečná konjunktúra mnohým našim spoluobčanom hmotne tak pomohla, že kus dobrej vôle, smyslu pre ľudomilnú myšlienku, a presvedčení sme, že tento obnos za krátky čas sosbierame. Cirkve a obecné sbory tiež vieme, že sa neodtiahnu od šľachetnej myšlienky.
Príkladný krok tieto dni urobila rodina neb. Andreja Žuffu, keď 30.000 kor. Na tento cieľ venovala.
Obraciame sa na Vás s prosbou, aby ste nasledovali tento príklad a stali sa čím skôr do radu tých, ktorí obetavosťou svojou pomôžu vystaviť stánok pre tých najubiedenejších – pre našich chudobných, na verejnú nemocnicu utisnutých spoluobčanov.
Lipt. Sv. Mikuláš, 1. Októbra 1919
Dr. STODOLA, v.r. Dr. KÁLLAY, v.r.
župný lekár župan
Pre príspevok príde o niekoľko dní náš povereník. [4]
Pri organizovaní zbierky významnú úlohu zohral MUDr. Ivan Stodola, hlavný župný lekár. Akcia mala nečakaný úspech a vyniesla finančný efekt, ktorý však nepostačoval ani na prípravné práce výstavby. Svojou neúnavnou aktivitou však MUDr. Ivan Stodola získal podporu Ministerstva zdravotníctva v Prahe, a tak bol daný súhlas k postaveniu prvej nemocničnej budovy. Bola to budova tuberkulózneho pavilónu, s výstavbou ktorého sa započalo v septembri 1922 a ktorý bol do užívania odovzdaný 19. 2.1927. V tomto novom pavilóne boli umiestnené predovšetkým tuberkulózne prípady, v ojedinelých prípadoch choroby vnútorné a infekčné.
Pôvodná budova Palugyauského kaštiela slúžila pre chirurgické účely. Túto budovu v r.1931 zbúrali, a to z dôvodu, že nezapadala do územného plánu ďalšej výstavby nemocnice.
V období september 1927 - marec 1930 bol vybudovaný a do prevádzky uvedený, dnes už bývalý chirurgický pavilón.
V období rok 1932 až marec 1933 bola vybudovaná nemocničná kuchyňa, kotolňa a práčovňa - de facto hospodárska budova, ktorá rôznymi rekonštrukciami a dostavbami bola neskôr upravená na psychiatrický pavilón.
V r.1932 bola vybudovaná tiež márnica, ktorá sa neskôr zmenila – až dodnes -na budovu pre administratívne účely.
V r.1932 sa postavila i budova so služobnými bytmi pre zamestnancov, do ktorej sa po následných rekonštrukciách a prístavbách (1950,1968) postupne presťahovali oddelenie očné a krčné oddelenie. Krčné oddelenie existovalo ako samostatný odbor od r. 1947 a očné oddelenie od r. 1959.
V máji 1936 až v decembri 1937 bola postavená budova interného pavilónu, kde sa neskôr umiestnilo aj gynekologicko-pôrodícke a kožné oddelenie. Ďalej až do
povojnových rokov výstavba nemocnice zaostala.
Po druhej svetovej vojne došlo k značnému rozvoju zdravotníckych služieb, a to zriaďovaním nových oddelení a odborných ambulantných služieb. Tomuto rozvoju však nezodpovedala aj výstavba potrebných nových priestorov. Dňa 13.12.1945 sa síce zišla komisia povereníctva zdravotníctva, ktorá sa zaoberala dostavbou nemocnice Liptovský Mikuláš, reálne však boli vybudované len tieto objekty:
V rokoch 1957 - 1960 sa realizovala prístavba k budove chirurgického pavilónu, pre RTG oddelenie a urologické oddelenie. Neskôr tu bolo umiestnené aj ortopedické a anesteziologické oddelenie.
V rokoch 1948 - 1952 sa vybudovala nová hospodárska budova s ústavnou kuchyňou.
V rokoch 1948 - 1952 bola postavená budova oddelenia klinickej biochémie a patológie.
V roku 1952 bolo vytvorené aj samostatné patologické oddelenie.
Keďže zriaďovanie nových oddelení nebolo vždy totožné aj s budovaním nových priestorov, tieto oddelenia sa umiestňovali do existujúcich budov, a to postupným prispôsobovaním suterénnych i podkrovných priestorov pre uvedený účel. Zároveň, z dôvodu nedostatku inej možnosti, sa do nemocničných izieb umiestňoval väčší počet postelí ako bolo pôvodne plánované. Na umiestnenie postelí sa postupne zaberali aj sociálne priestory pre pacientov a zdravotnícky personál. Tým sa značne narušil hygienický štandard prevádzky oddelení, čím sa situácia stávala zo dňa na deň neúnosnejšou a postupne (cca v 80. rokoch) začalo dochádzať priam k havarijným stavom.
Takto boli postupne zriadené tieto oddelenia:
V roku 1950 bolo zriadené detské oddelenie, v roku 1954 infekčné oddelenie, v roku 1955 psychiatrické oddelenie. Ďalej sa postupne zriaďovali posteľové oddelenia vedené primárom v odbore neurológia (1964), urológia (1968), ortopédia (1967) a kožné oddelenie (1970). Tento stav trval de facto od povojnového obdobia až do konca 70-tych rokov.
Situácia sa začala postupne zlepšovať v 80-tych rokoch, kedy sa postupne, i keď len menšími stavebnými akciami, vytvárali podmienky pre umiestňovanie lôžkových oddelení, oddelení technických prevádzok, a tiež pre zlepšenie sociálnych podmienok pacientov i zamestnancov.
Vybudované, skolaudované a dané do užívania boli tieto objekty:
V roku 1969 - slobodáreň pre zamestnancov v areáli polikliniky.
V roku 1977 - čistička odpadových vôd pri nemocnici.
V roku 1978 - slobodáreň pre zamestnancov v areáli nemocnice.
V roku 1985 - budova pre anesteziologické oddelenie a rýchlu lekársku pomoc.
V roku 1989 - po ukončení poslednej etapy - nová stavba interného pavilónu.
V roku 1988 - budova trafostanice a náhradného zdroja elektrickej energie.
V roku 1991 nemocnica získala bezplatným prevodom objekt, ktorý sa pôvodne začal budovať ako bytový objekt v rámci KBV; po jeho dobudovaní, stavebných úpravách a prístavbe výťahu sa do tohto objektu presťahovalo neurologické oddelenie, nemocničná lekáreň a doliečovacie oddelenie, ktoré vzniklo v r. 1997.
V roku 1996 - stavba (resp. prístavba k hosp. budove) novej plynovej kotolne. Následne sa zrekonštruovala budova, v ktorej je umiestnená ústavná kuchyňa.
V roku 2001 - bola odovzdaná do užívania nová budova skladov a dielní.
Uvedenými stavebnými akciami sa síce zlepšila priestorová situácia niektorých oddelení, nezlepšila sa však situácia s umiestnením operačných oddelení, a to: chirurgického oddelenia, ortopedického oddelenia a urologického oddelenia.
V roku 1991, po viac ako 10 ročnom úsilí vedúcich pracovníkov vtedajšieho OÚNZ i NsP Liptovský Mikuláš, sa podarilo započať so stavbou budovy nového chirurgického pavilónu, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2002. Uvedenie tejto budovy do prevádzky umožnilo, aby sa okrem pôvodne uvažovaných oddelení (chirurgického, urologického, ortopedického a časti RTG), sem postupne umiestnili i oddelenie traumatologické, ktoré ako samostatný primariát vzniklo v r. 2002, oddelenie centrálnych operačných sál a centrálnej sterilizácie, ktoré taktiež vzniklo v r. 2002, a ďalej tiež oddelenie očné, krčné a detské.
V roku 2005 sa tu umiestnilo i oddelenie novorodenecké a časť gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. V závere r. 2005 bolo, z budovy Ústavu verejného zdravotníctva, presťahované do areálu nemocnice oddelenie klinickej mikrobiológie, ktoré tu dovtedy bolo umiestnené v prenajatých priestoroch.
Súčasťou NsP Liptovský Mikuláš je aj poliklinika, ktorá sa ako samostatný areál nachádza na Jánošíkovom nábreží. Budovu polikliniky získal vtedajší OÚNZ Liptovský Mikuláš v r. 1953, a to bezodplatným prevodom od bývalej Okresnej nemocenskej poisťovne. V tejto budove NsP Liptovský Mikuláš poskytuje odborné zdravotnícke služby už len v odbore fyziatricko-rehabilitačnom a poliklinickým rontgenologickým pracoviskom. Ostatné priestory sú prenajaté neštátnym lekárom, a to jednak všeobecným lekárom (pre dospelých, pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom) a odborným lekárom temer vo všetkých medicínskych odboroch.
História chirurgického oddelenia nemocnice v Liptovskom Mikuláši [5]
Samostatné chirurgické oddelnie vzniklo súčasne s postavením chirurgického pavilónu s 90 lôžkami, ktorý bol daný do prevádzky 1. júla 1930.
Primár Hoffman viedol chirurgické oddelenie do 30.júna 1931. V súčasnosti už nie je možné presne zistiť, aké operácie vykonával. Od 1.júla 1931 bol tri mesiace primárom chirurgického oddelenia MUDr. Ladislav Tausík, ktorý odišiel z Ľubochne. Od 1.októbra 1931 bol primárom chirurgického oddelenia nemecký lekár MUDr. Július Werner.
V archívoch nemocnice sú zachované operačné knihy od začiatku roku 1932.
Prvý záznam je z 2.1.1932. Výkon bola ablácia nechta pre unguis incarnatus, operoval primár Werner. Za ten rok bolo vykonaných 626 výkonov, väčšina z nich v lokálnej anestézii. Výnimočne bola použitá lumbálna anestézia.
Prvá apendektómia je zaznamenaná 4.1.1932 (lokálna anestézia, prim.Werner). V tom roku vykonal primár Werner aj ďalšie operácie, všetko v lokálnej anestézii: 5.1.1932 herniotómiu, 27.5.1932 strumektómiu, 14.11.1932 gastrostómiu pre karcinóm pažeráka, 15.12.1932 sutúru perforovaného žalúdočného vredu.
Prvú cholecystektómiu vykonal 10.3.1933. Pri druhej, 8.7.1933, po prvý krát použil éter a celkovú anestéziu.
Prvú mastektómiu vykonal 25.7.1933, gastroenteroanastomózu pre inoperabilný karcinóm žalúdka 21.12.1933. V tom roku je evidovaných už 1026 zákrokov. Pozoruhodných je 12 prípadov karcinómu konečníka, pri ktorých bol ako výkon vždy paklenizácia.
V roku 1934 sú zaznamenané prvá kolostómia, 8.6.1934, a prvá resekcia žalúdka
4.7.1934 (B-II, pre karcinóm). V tom roku boli vykonané dve cholecystektómie a dve resekcie žalúdka.
V roku 1936 bola vykonaná prvá resekcia nádoru čreva (colon descendens), a to v lumbálnej anestézii.
Primár Werner odišiel v roku 1939 do Nemecka.
Po jeho odchode zastupovali na poste primára pol roka asistenti z Chirurgickej kliniky LF UK v Bratislave. Dňa 4.7.1939 vykonal prof. Jakšy prvú prostaktómiu (podľa Steinacha).
Od 1. augusta 1940 sa stal primárom chirurgického oddelenia MUDr. Jozef Murín, ktorý sem tiež prišiel zastupovať z I. chirurgickej kliniky, a zostal tu pôsobiť ako primár
28 rokov - až do roku 1968. Bol žiakom prof. Kostlivého. Povzniesol chirurgiu na kvalitnú úroveň. V roku 1940 je prvý záznam o podaní transfúzie krvi. Od augusta 1944 do apríla 1945 (počas SNP a bojov o oslobodenie Liptovského Mikuláša) sa ošetrovali zväčša vojnové
úrazy.
Dnešok Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši
Pramene:
[1] Ivan Stodola (1888 -1967) – priekopník a zakladateľ zdravotnej výchovy na Slovensku
http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3399:ivan-stodola-1888-1967-priekopnik-a-zakladate-zdravotnej-vychovy-na-slovensku&catid=206:40-dni-zdravotnej-vychovy-mudr-ivana-stodolu
[2] Ivan Stodola – tvorba
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ivan_Stodola
[3] http:/www.nsplm.sk/index.php?s=historian
[4] Múzejné starinky (2009)
[5] http:/www.nsplm.sk/index.php?s=historiach
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
