Na úvod sa chcem poďakovať (= ďakujem) Jánovi Košturiakovi za veľmi pekne napísaný článok na uvedenú tému, uverejnený v aktuálnom čísle časopisu .týždeň. Pravdu povediac, jeho text ma zaujal a oslovil najviac z celého obsahu predmetného čísla.
Sám som neraz uvažoval o skutočnom význame tzv. „zdravého rozumu“ a dospel som k záveru, ku ktorému sa Ján Košturiak len približuje, ilustrujúc svoje argumenty (verím, že vlastnými) poznatkami z praxe.
Pre komfort čitateľa som si dovolil vlastnoručne prepísať celý text článku o „zdravom rozume“ do svojho blogu, lebo tak najlepšie pochopí, v čom názory pána Košturiaka dopĺňam, resp. v čom sa názorovo líšime.
Text jeho článku som rozčlenil na pasáže, označené na začiatku i na konci symbolmi » «. Môj vlastný komentár k nim nie je označený nijako.
Ján Košturiak píše:
»V histórii sa pojem „zdravý rozum“ používal hlavne ako spôsob myslenia, vychádzajúci z praktických skúseností. Sedliak rozumel prírode, rastlinám aj zvieratám, vedel správne zasiať aj zožať úrodu, mal praktické skúsenosti, ktoré sa odovzdávali z otca na syna,
Pojem „zdravý rozum“ bol teda čiastočne postavený do opozície k teoretickému vzdelávaniu, ktoré sa získavalo v škole. Aj dnes sa hovorieva, že ak niekto vie, tak to robí, ak o tom vie iba rozprávať, tak to učí a, ak o tom nevie vôbec nič, tak to riadi.
Ľudia často hovoria o tom, že sa zo spoločnosti vytratil zdravý rozum a myslia tým množstvo nezmyselných predpisov, ktoré vymýšľajú úradníci odtrhnutí od reálneho života. Aj v podnikoch existuje veľa smerníc a dokumentov, ktoré niekedy ľudí zamestnávajú tak, že im nezostáva čas na vlastnú prácu. Zdravý rozum sa niekedy vytráca aj z našich životov. Prestávame sa tešiť z toho, čo máme a nechávame sa strhávať do činností, ktoré nám prinášajú to, čo nepotrebujeme, napríklad nakupovanie zbytočných vecí, závislosť od obdivu a kariéry.
Riadiť podnik iba na základe skúseností a „zdravého rozumu“ sa však nedá. V mnohých nástrojoch, ktoré dnes bežne používame, sú skryté zložité algoritmy, matematické modely a teoretické vzdelanie (je preto) dôležité. Nielen v technike a prírodných vedách. K porozumeniu mnohých javov vo svete okolo nás nám pomáha aj štúdium filozofie. Potrebujeme vzdelanie, ale nie „vzdelancov“ s rôznymi titulmi a certifikátmi, ktorí chcú riadiť veci a procesy a cítia sa nadriadení nad „prostými ľuďmi“. Rovnako nebezpeční však môžu byť „samouci so zdravým rozumom“, ktorí ani nevedia, čo všetko nevedia. Pohŕdajú teóriami a plytvajú „zdravým rozumom“ na objavovanie toho, čo už dávno existuje.«
Prvé závažné tvrdenie, ktoré chcem komentovať, je, že pojem „zdravý rozum“ bol – pre ľudí, životne závislými na výsledkoch svojho hospodárenia v prírode alebo (napríklad) na výsledkoch vlastnej remeselnej práce - čiastočne postavený do opozície k teoretickému vzdelávaniu, ktoré sa získavalo v škole.
Ja zastávam názor, že človeka s NAOZAJ „zdravým rozumom“ – už z podstaty „zdravého rozumu“ – nikdy ani len nenapadlo podceňovať význam teoretického vzdelania. Takýto „zdravý rozum“ mu totiž „našepkával“, že musí brať do úvahy viacero dôležitých momentov. –
Po prvé. „Zdravý rozum“ vychádza z overených skúseností, nadobudnutých (zvyčajne vlastnou) praxou, a pritom si neraz uvedomuje, že niektoré z nich si nevie – čo len sám pre seba - racionálne zdôvodniť. Má len istotu, že „to funguje“. Chcel by tiež poznať vysvetlenie, prečo? A súčasne predpokladá, že existujú ľudia, ktorí hľadané vysvetlenie poznajú – a ešte omnoho viac. Kde teda hľadať oných ľudí alebo tie vysvetlenia? – Najskôr u učiteľov vo viac-menej renomovaných školách, alebo v ich zverejnených odborných dielach.
Povedané inými slovami, zastávam názor, že NAOZAJ „zdravý rozum“ systematicky kalkuluje aj s existenciou poznatkov, ktoré presahujú jeho vlastnú skúsenosť, a na tento (veľmi) dôležitý moment – možnosť existencie „presahu“ – nikdy nezabúda, ani ho nepodceňuje.
Po druhé. V prípade NAOZAJ „zdravého rozumu“ ani nezáleží na skutočnej pozícii človeka v spoločnosti. Hoci pán Košturiak (ako príklad) spomenul sedliaka, v skutočnosti môže byť majiteľom takéhoto „zdravého rozumu“ hocikto. Trebárs aj rozhľadený učiteľ na nejakej vysokej škole alebo svetovo uznávaný teoretik.
Hádam preto René Descartes (1596 - 1650) povedal:
„Dal by som všetko, čo viem, za polovicu toho, čo neviem.“
V tej dobe ešte len vznikali serióznejšie základy racionálnej vedy a vtedajšia paradigma nebola bohviečo. No aj dnes, v dobe nepomerne bohatšej na vedecké poznatky, existujú dobré dôvody parafrázovať Descartesov výrok – napríklad výrokom:
„Vymenil by som všetko, čo viem, za tretinu toho, čo ešte neviem.“!
Lebo dnes, napriek nespornému vedeckému (v teoretickej oblasti) a technickému pokroku oproti Descartesovej dobe, či skôr práve preto, NAOZAJ „zdravý rozum“ tuší ešte väčší rozsah aktuálneho neznáma. Nepochybuje o tom, že naše poznatky sú stále ešte veľmi obmedzené.
To ale znamená, že aj NAOZAJ „zdravý rozum“ vzdelaného teoretika kalkuluje s (objektívnou) existenciou určitého „presahu“ a že, teda, v tomto ohľade neexistuje principiálny rozdiel medzi ním a – povedzme „obyčajným“ sedliakom.
Ale, čo to vlastne je, čo majú títo dvaja „zdravo“ uvažujúci ľudia (principiálne) spoločné?
Nuž, zhrnuté a podčiarknuté, som naklonený myšlienke, že:
NAOZAJ „zdravý rozum“ = prirodzená inteligencia človeka.
Prirodzená inteligencia človeka je „dar od boha“, ktorý sa on snaží čo najlepšie využívať nielen vo svoj vlastný ale aj na všeobecný prospech.
Keby nebol pojem „zdravý rozum“ tak veľmi zaužívaný, navrhoval by som hovoriť radšej o prirodzenej inteligencii človeka. Vediac však, že „zvyk je železná košeľa“, ostanem radšej aj ja pri (obyčajnom, naozaj) „zdravom rozume“.
V dnešnej dobe, ktorú som v niekoľkých predchádzajúcich článkoch na blogu nazval „dobou kultúry podvodu“, dochádza k odhaľovaniu podvodov so získaním titulu, na základe absolvovaného vzdelania, ako na bežiacom páse. Majitelia týchto „titulov“, hoci podvodníci, preukazujú veľký dôvtip v snahe udržať sa na postoch, ktoré takto dosiahli. Rozsah ich vzdelania spočíva v podstate len v tom, čo sa na nich v priebehu vzdelávania „nalepilo“.
Existuje však aj celkom iná sorta ľudí, trebárs aj ľudí s veľmi kvalitným vzdelaním, ktorí zneužívajú svoj rozum a svoje poznatky na veľmi sofistikovane premyslené – aj zrealizované – „gaunerstvá!
Mnohí ich preto neraz obdivujú a považujú ich za mimoriadne inteligentných.
Nepozastavia sa ani nad tým, že časom sa neraz všetko zvrtne a dôsledky „sofistikovanej akcie“ zapracujú proti svojmu autorovi.
Ja sa však pýtam: Majú títo ľudia „zdravý rozum“, sú naozaj inteligentní?
A odpoveď je (podľa mňa) veľmi jednoduchá. –
Keby títo gauneri boli naozaj inteligentní, nikdy by ich nenapadlo vystrájať podobné „pestvá“.
Podľa mňa, prirodzenou súčasťou skutočnej ľudskej inteligencie je aj kontrolný mechanizmus pre oblasť počinov – SVEDOMIE.
Ján Košturiak vo svojom článku, hneď v prvej časti, píše:
„Riadiť podnik iba na základe skúseností a „zdravého rozumu“ sa však nedá. ... K porozumeniu mnohých javov vo svete okolo nás nám pomáha aj štúdium filozofie.“
Ja som, v priebehu svojej profesionálnej kariéry, nemal možnosť riadiť nejaký podnik, maximálne som bol vedúcim (nejakého) oddelenia. (Značná) osobná hmotná zodpovednosť tri desaťročia neustále visela nado mnou ako Damoklov meč. Vlastné skúsenosti ma vedú k názoru, že, (len) na tomto základe a pri štipke „zdravého rozumu“, sa ekonomická stránka riadenia podniku „uhrať“ dá. Riadiť však spoločenské vzťahy, a nielen v podniku, ale v určitom celospoločenskom meradle, je celkom iná vec. Tam sa vyskytujú aj hodnoty, finančne nevyčísliteľné (napríklad aj ono svedomie), ktoré si najlepšie uvedomuje filozof.
Možno aj preto bol (už) pre Platóna (427 – 347 pr.n.l.) ideálom vládcu – vládca-filozof.
Aj z Jána Košturiaka hovorí filozof, keď v pokračovaní svojho článku píše:
» Menej je viac
Zdá sa, že žijeme vo svete, ktorý preferuje mať čoraz viac. Zákazníkov, objednávok, peňazí, zážitkov, úspechu a šťastia. Keď máme čoraz viac dobrého jedla a pitia, prejde nás chuť. A tí, čo mali pôst, hovoria, že im zachutila aj kôrka chleba.
S podnikateľmi riešim rôzne situácie. Napríklad dilemu medzi naliehavými vecami v práci a v živote (reagovanie na udalosti) a dôležitými vecami (proaktívne kroky a konanie). Alebo čas na každodennú operatívu, ktorá nás oberá o čas verzus čas na stratégiu, ktorá nás približuje k cieľu. Prevencia verzus hasenie problémov a opravovanie chýb. Stres a naháňanie sa za tým, čo nepotrebujeme verzus vďačnosť a radosť z toho, čo máme. Zamestnanie, ktoré nás vyčerpáva verzus povolanie, ktoré nás povoláva. Prispôsobovanie sa technológiám verzus prispôsobovanie technológií ľuďom. Kariéra, masky a nesloboda verzus naša vlastná identita a autenticita.
Leo Babauta zhrnul jednoduchosť do dvoch krokov. Rozpoznať podstatu a eliminovať zvyšok. Menej je väčšinou viac. Menej projektov, aby sme v nich mohli ísť do hĺbky, menej multitaskingu, sby sme nestrácali koncentráciu, menej schôdzí, prezentácií a formulárov, aby sme mali čas na dôležité veci. Keď nebude schôdza, na ktorú práve idete, nič sa nestane. Keď neprídete do práce, nič sa nestane. Keď neprídete dlhšie do práce, je možné, že sa objaví lepší „týpek“, ako ste vy. A zase sa nič vážne nestane. Ak máte radšej prácu ako svoju rodinu, je to určite horšie, ako keď pre rodinu občas neurobíte prácu. Keď začnete mať radšej peniaze ako ľudí, zostanete opustení. Keď si začnete myslieť, aký ste dôležitý, budete na smiech. Keď budete chcieť čoraz viac, budete mať menej. Chcieť príliš veľa je otroctvo. Mať menej, je väčšinou viac.
Zjednodušovanie
Všetci sme obeťami zložitosti – zákazníci dostávajú čoraz komplexnejšie produkty s hrubými manuálmi a funkciami, ktoré nepotrebujú, ponuky služieb, v ktorých sa nikto nevyzná. Keby mali podniky dodržiavať zložité procesné mapy a smernice, v ktorých sa už nikto nevyzná, tak by sa museli zastaviť. Hrubé reporty, ktoré nikto nečíta, rozsiahle zoznamy cieľov a akčných plánov, ktoré si už nikto nepamätá. Zložitosť zabíja produktivitu a vyháňa z podnikov zdravý rozum.
Zjednodušovať môžu tí, ktorí detailne pochopili fungovanie zložitého systému. Je to zložitá práca pre odborníkov. Steve Jobs to vyjadril takto: „Keď sa začnete pokúšať vyriešiť nejaký problém, prvé riešenia, ktoré vám napadnú, sú obyčajne veľmi zložité a väčšina ľudí pri nich zostane. Ale keď vytrváte, žijete s problémom a pokračujete v lúpaní šupiniek cibule, často objavíte nejaké veľmi elegantné a jednoduché riešenie. Jednoduchosť môže byť ťažšia ako zložitosť. Musíte sa veľa snažiť, aby ste sa zbavili nepodstatných myšlienok, keď chcete vytvoriť niečo jednoduché. Ale stojí to za to.
Michelangelo povedal, že vysekať sochu z kameňa je jednoduché – stačí dať všetko zbytočné preč. Podobne je to so zjednodušovaním v našom živote a práci. Stačí dať všetko zbytočné preč.« Koniec citovania.
Vôbec nepochybujem, že toto všetko bolo napísané vďaka „zdravému rozumu“ a aj skúsenostiam a poznatkom autora.
Pramene:
[1] Ján Košturiak: Keď menej je viac
.týždeň 18/2019, str.52
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
